So skutočnosťami invázie do Panamy, ktoré vyšli najavo až neskoršie a sú stále relatívne dobre utajované, kontrastovali zábery a dokumenty vysielané v americkej televízii. Pretože som bol práve vtedy v USA, pamätám si ako ráno 20.12.1990 niektorá z hlavných televíznych staníc (ABC alebo NBC) prenášala priamu reportáž z nemocnice v Paname. Na chodbe nemocnice na zemi boli poukladaní mŕtvi, alebo ťažko ranení civilisti, pretože nemocničné izby boli už plné. Asi o 10 hodín neskoršie v televízii o mŕtvych už nebolo nič, ale ukazovali ako ľudia v Paname tancujú od radosti na uliciach, že sa zbavili zlého diktátora. V televízii sa o invázii väčšinou hovorilo z taktického vojenského hľadiska, aká bola efektívna, či operácie idú dobre, alebo horšie. Oznamovala sa smrť každého padlého amerického vojaka a že zomierali stovky civilných osôb o tom sa nehovorilo, a je možné, že by to zaujímalo len málo ľudí.
Medzinárodná komunita odsúdila inváziu do Panamy. Všetky medzinárodné zákony a zmluvy hovoria, že invázia bola ilegálna. Hlasovaním 20-1 (USA boli proti) Organizácia amerických štátov (OAS) vydala rezolúciu, kde hlboko odsúdila inváziu USA do Panamy a nazvala americkú akciu ako porušenie práva Panamského ľudu na sebaurčenie (New York 23.12.1989). Valné zhromaždenie OSN dňa 29.12.1989 veľkou väčšinou hlasov prijalo rezolúciu silno odsudzujúcu americkú inváziu do Panamy ako porušenie medzinárodných zákonov (75 za, 20 proti, 40 sa zdržalo) a požadovalo ihneď stiahnutie vojenských síl USA z Panamy. Ako si pamätám z dokumentu Panama Deception (1993), správu z Valného zhromaždenia OSN odsudzujúcu americkú inváziu do Panamy odvysielala len jedna televízna stanica (CBS) zo 65 amerických televíznych staníc USA v svojich správach. Je to zaujímavý fakt, ktorý hovorí prinajmenšom o zvláštnosti a profesionalite amerického informačného systému. Rád by som vedel ako sa formulovalo nariadenie skoro pre všetky TV stanice v USA, neodvysielať túto veľmi dôležitú správu z OSN v krajine, ktorá sa hrdí svojou ústavne zaručenou slobodou tlače a prejavu. Taktiež by som rád vedel, ako došlo k tomu, že TV stanica CBS dokázala venovať tejto správe z OSN celých 10 sekúnd.
Začalo ma zaujímať prečo masmédiá v krajine so zaručenou slobodou slova a tlače skreslene informovali verejnosť. Ako bude popísané v ďalších kapitolách, na základe známych faktov súhlasím s autormi, že masmédiá slúžia tým ľudom, ktorí majú moc.
Masmédiá patria tým istým ľudom, ktorým patrí aj vláda, ktorá je hovorca a vykonávateľ pokynov Koalícií globálnych investorov (KGI, bude popísané nižšie). Peniaze dominujú v politike, v masmédiách, v ľudských právach a v celej súčasnej západnej a asi už aj východnej demokracii. Stupeň slobody, politické a morálne ohodnotenia, úroveň ľudských práv, úroveň demokracie pre kohokoľvek sú priamoúmerné množstvu peňazí, ktoré daná fyzická, alebo právnická osoba vlastní.
Slobodu tlače v USA vyjadril aj prípitok Johna Swintona v roku 1953, bývalého šéfa (Chief of Staff) najsolídnejších amerických novín New York Times, v Newyorskom tlačovom klube o nezávislej tlači (prebrané z knihy Lynne Meredith: Vultures in Eagle's Clothing [9]). Citujem: "V súčasnosti v Amerike neexistuje nezávislá tlač. Viete to vy, viem to aj ja. Ani jeden z Vás sa neopováži napísať svoj úprimný pravdivý názor, a ak napíšete, viete dopredu, že sa to neobjaví v tlači. Ja som týždenne platený za to, aby som môj úprimný názor nedával na papier. Vy ste tak isto platení za to isté, a každý z Vás, kto by bol tak hlúpy aby písal svoje úprimné názory, bol by na ulici a hľadal si inú prácu. Ak by som ja dovolil, aby sa moje úprimné pravdivé názory objavili v novinách, tak by som do 24 hodín stratil zamestnanie. Úloha žurnalistu je zničiť pravdu; dokonale klamať; prekrúcať; byť prefíkaný; plaziť sa pred mamonom, a predať jeho krajinu a jeho rasu za jeho denný chlieb. Vy to viete a ja to viem. Čo je to za hlúposť pripíjať si na nezávislú tlač? My sme nástroje a vazali bohatých ľudí za scénou. My sme poskakujúci Jankovia; oni ťahajú za struny a my tancujeme. Naše talenty, naše schopnosti a naše životy, to všetko vlastnia iní ľudia. My sme intelektuálne prostitútky" (koniec citátu).
Rád by som vedel, či uvedený prípitok platí aj pre rok 1996.
Systém profesionálnej propagandy zahŕňa aj mnohé štátne a súkromné organizácie rôzneho druhu, ktoré produkujú aj vyhlásenia na objednávku, ako bola napríklad aj správa publikovaná v novinách "Sme" (prevzatá z New York Times" z 3.5.1996: citujem: "Do spoločnosti najhorších svetových diktátorov sa dostal slovenský premiér Vladimír Mečiar, ktorého meno uzatvára rebríček desiatich najhorších nepriateľov tlače". Vydal to v New Yorku k Svetovému dňu slobody tlače (3.5.1996) Výbor na ochranu novinárov (CPJ).