Samozrejme situácia v bývalom Československu bola iná ako v Paname, ale určité analógie tam boli. Inváziu popíšem len veľmi stručne, lebo je nám relatívne známa. V roku 1968 Komunistická strana a vláda vtedajšieho Československa sa začala snažiť robiť ideologickú a ekonomickú politiku nezávislú od štátov Sovietskeho bloku. Dňa 21.8.1968 vojská väčšiny štátov Varšavskej zmluvy vojensky podniklo inváziu do Československa (100000 vojakov, 2300 tankov a 700 lietadiel). Prakticky to znamenalo, že vojenské transporty, tanky a vojaci išli do priestoru rozmiestnenia. Vedúci československí predstavitelia boli odvezení do Moskvy, kde skoro všetci podpísali zmluvu o príslušnosti do Sovietskeho bloku. Reformy v Československu sa zrušili, mnoho ľudí muselo prejsť do iného, menej významného zamestnania, niekto išiel aj do väzenia a totalitárny socialistický systém v Československu pokračoval. Pretože počet zabitých československých občanov počas invázie som nenašiel v literatúre, predpokladám, že ich bolo veľmi málo, okolo 10-50 [33]. Občania boli väčšinou zastrelení (niektorí náhodne) pri provokovaní vojakov.
Porovnaním invázie do Československa a invázie do Panamy som si uvedomil, že invázia do Československa bola relatívne mierumilovná vojenská akcia, ktorá splnila cieľ pri najmenších ľudských a materiálnych škodách. Vojská Varšavskej zmluvy nebombardovali po polnoci objekty v mestách, nezabili viac ako 1000 civilistov, nestrieľali po podozrivých ľuďoch na uliciach, nevypaľovali obytné domy, nehádzali mŕtvych do masových hrobov, neuväznili 7 000 ľudí bez súdu, nezničili domy pre 20 000 ľudí, neinternovali ľudí v záchytných táboroch bez súdu, atď.
Zaujímavé je porovnanie, čo sa píše v historickej literatúre o týchto dvoch inváziách.