Vo verejných knižniciach v New Yorku som začal hľadať knihy, opisujúce intervencie vojsk USA do suverénnych štátov. Jedna z najlepších kníh vo verejnej knižnici v Mid - Manhattan Library, ktorú som našiel, bola: "Ivan Musicant: The banana wars: a history of United States military intervention in Latin America from the Spanish - American war to the invasion of Grenada (Banánové vojny: História intervencií USA v Latinskej Amerike od Španielsko-americkej vojny po inváziu do Panamy)" [13]. Zaujímavé bolo, že až keď som si ju išiel požičať domov, bolo mi povedané, že uvedená kniha má vpredu razítko hovoriace, že sa nemôže požičať z knižnice. To ma dosť prekvapilo, lebo z knižnice som si bežne požičiaval knihy a toto bola prvá kniha u ktorej bol zákaz požičania z knižnice. Rád by som vedel, či to bola len náhoda, a keď nie, kto a na základe akých kritérií, zakázal požičať uvedenú knihu z knižnice?
Stručné údaje o intervenciách USA som čerpal hlavne z kníh [3, 6, 10, 12, 13, 15, 22]. Podľa historickej knihy "Roberts: History of the World" [12], vojenské sily USA urobili priamu intervenciu do krajín Latinskej Ameriky 20-krát v rokoch 1900-1920, pričom dvakrát urobili protektorát. Od roku 1920 do 1939 vojensky intervenovali len dvakrát a to v Hondurase 1924 a Nikaragui 1926. V knihe [13] Ivan Musicant opisuje intervencie: Kuba: 1899-1917; Panama: 1885-1904; Nikaragua I. 1912; Haiti: 1915-1934; Dominikánska republika I.: 1916-1924; Nikaragua II. 1927-1934; Dominikánska republika II. 1965; Granada: 1983; Panama: 1989. Podľa atlasu svetovej histórie [15] americká vojenská priama intervencia bola na Kubu v rokoch: 1906-1909, 1911-1912 a 1917-1922; do Dominikánskej Republiky: 1905 a 1916-1924; Haiti: 1915-1934; Nikaragui: 1909- 1933; Mexika: 1914 a 1916;
John B. Quigley v knihe [3], Michael Parenti v knihe [6], Chomský v knihách [16, 17, 18] a G.E.McCuen v knihe [22] popisujú priame a nepriame vojenské americké intervencie po Druhej svetovej vojne v krajinách: Dominikánska republika, Mexiko, Kórea, Guatemala, Indonézia, Kuba, Laos, Vietnam, Kongo, Kambodža, Angola, Irán, Nikaragua, El Salvador, Libanon, Granada, Líbya, Filipíny, Libéria, Panama, Haiti.
V predchádzajúcej kapitole som stručne popísal intervenciu do Panamy v roku 1989, kde vlastne videozáznam urobil na mňa veľký dojem. Mnohé z intervencií spomenuté vyššie boli omnoho surovejšie a krvavejšie (nehumánnejšie, ako hovoria slušní ľudia) ako intervencia do Panamy. Rád by som vedel, kde sú dokumentárne filmy o 36 intervenciách USA vo svete? Existujú vôbec? Alebo súčasná profesionálna propaganda uložila tieto nesympatické a nehumánne udalosti do zabudnutia. Je možné, že mnohé obrazové záznamy existujú, len súčasná široká verejnosť o tom nevie, a možno ani nechce vedieť.
Stručne popíšem niektoré priame, alebo nepriame vojenské intervencie USA, ktoré mňa zaujali, alebo o ktorých som predtým nevedel.
Rusko: 5 000 amerických vojakov bojovalo proti Boľševikom v Rusku a okupovalo mesto Archangelsk v rokoch 1918-1920.
Indonézia: V Indonézii v rámci boja za zvrhnutie prezidenta Sukarna, CIA natočili pornografický film z jeho života, kde Sukarno hral hlavnú úlohu. Film sa tajne premietal v Indonézii a mal ovplyvniť názor bežných ľudí na Sukarna. CIA podporovala frakciu vojenských dôstojníkov, ktorá odstránila Sukarna (1965) a rozhodla sa zabiť všetkých komunistických aktivistov. Vojenská vláda nepoznala všetkých komunistov v Indonézii, preto veľvyslanectvo USA a CIA im poskytli zoznam Indonézskych komunistov zahrňujúc 5 000 mien. Túto skutočnosť oficiálne potvrdil v roku 1990 vtedajší veľvyslanec USA v Indonézii Marshall Green. Indonézky represívny režim našiel ďalších komunistov, kde vo vyčisťovacích akciách zabili niekoľko stoviek tisíc ľudí (niektorí autori uvádzajú až 300 000). Bolo to jedno z najväčších politických vraždení v histórii. Pri vraždení komunistov Indonézsky vojaci referovali americkému veľvyslanectvu a CIA menovite, ktorých komunistov zavraždili, aby si mohli predstavitelia USA vyškrtnúť mŕtvych komunistov zo zoznamu, a aby si boli istý, že Komunistická strana Indonézie je definitívne vyničená.
East Timor: Indonézske vojenské sily vyzbrojené z USA v r. 1975- 1976 napadli East Timor, zvrhli tam reformistickú vládu a zabili medzi 100 000 až 200 000 ľudí z populácie okolo 600 000. Uvedená agresia sa začala po návšteve prezidenta USA G. Forda a H. Kissingera, o čom P. Liechty (ktorý tam bol CIA úradníkom v tom čase) napísal v New York Times, 12.8.1994, že Indonézsky vojenský predstavitelia dostali explicitne povolenie (alebo pokyn ?) na uvedenú akciu.
El Salvador: Kde vládne vojenské jednotky, trénované a vyzbrojené Spojenými štátmi v rokoch 1978 až 1994 zabili okolo 70 000 ľudí z totálnej populácie 4 milióny.
Guatemala: Odhad zabitých do roku 1994 je 100 000 a 60 000 je nezvestných.
Laos: V roku 1965 vzdušné sily USA a armáda zaútočili na juhovýchodný Laos, samozrejme bez vypovedania vojny a bez vedomia ľudí na tomto svete. V roku 1968 bombardovali časť Laosu pri frekvencii 800 náletov denne až do roku 1973. Počas tohoto obdobia vzdušné sily USA zhodili na Laos 1.5 milión ton bômb, čo je viac ako USA použili v celej druhej svetovej vojne. Bombardovaná oblasť (The Plain of Jars), kde žilo 150000 obyvateľov ostala skoro kompletne bez populácie. Samozrejme pre svetovú verejnosť toto masové vyvražďovanie bolo skoro dokonale utajené a utajené aj ostane do budúcnosti. Rád by som vedel, koľko ľudí by demonštrovalo vo svete, koľko ton papiera, rádiového a televízneho vysielania by sa použilo na verejné odsúdenie vyvražďovania nevinných ľudí v Laose, keby toto územie bombardovali vojská bývalého barbarského a totalitného socialistického (komunistického) bloku?
Vietnam: Po bombardovaní vo Vietname americkými lietadlami B-52 ostalo 23 miliónov kráterov. V júni 1994 vietnamská vláda oznámila, že v americko - vietnamskej vojne bolo zabitých 3 milióny vietnamských vojakov a civilistov, 4 milióny zranených z ktorých bolo 2 milióny invalidov. Vo vojne zahynulo 50-60 000 amerických vojakov.
Kambodža: Pretože USA vojaci predpokladali, že Vietnamský národný oslobodenecký front má veliteľstvo v Kambodži, rozhodli sa tajne ho zničiť. Americké vojenské sily zhodili na Kambodžu v rokoch 1969-1975 pol milióna ton bômb.
Somálsko: V roku 1992 prezident Bush v súlade s rezolúciou OSN poslal vojsko do Somálska aby chránilo distribúciu potravín hladujúcemu ľudu Somálska a stabilizovali mier v krajine. Poslanie vojska do Somálska v USA bola vyhlasovaná ako vysoko humanitárna pomoc. Pravda o tejto humanitárnej pomoci sa objavila v novinách "Los Angeles Times 18.1.1993". Vysvitlo, že 4 hlavné americké ropné spoločnosti "Conoco, Amoco, Chevron a Phillips" mali záujem hľadať ropu v Somálsku.
Granada: Maličký ostrov s populáciou 102 000 obyvateľov, kde sa dostala k moci ľavicová vláda s revolučným programom (New Jewel Movement) reformy pôdy, zdravotníctva, vzdelania a kolektivizácie. Tento program nemohol nijako znížiť ekonomickú silu kapitalizmu ani nijak ohroziť USA. Prezident Regan tam vyslal 6 000 vojakov aby zmarila reformy a napravila zlý smer politického a ekonomického napredovania ostrova. Invázia USA v Granade mala slúžiť na výstrahu iným klientovým štátom, ktoré by chceli ísť vo vývoji inou nedoporučenou cestou. Zaujímavé sú oficiálne dôvody vyslania vojakov: Granada chce exportovať revolúciu do iných Karibských krajín a životy Američanov na ostrove sú v nebezpečenstve.
Vlády štátov, ktoré chcú mať nejaký druh ekonomickej a politickej nezávislosti, pokúšajúc sa sami rozhodovať v politickej a ekonomickej oblasti, sú najpravdepodobnejším terčom vojenskej, alebo inej intervencie KGI. Vodcovia krajín s ekonomickou samostatnosťou sa stávajú nepriateľmi KGI, a je jedno či títo nepriatelia sú reformisti, populisti alebo vojenská vláda. Ako príklady nepriateľov KGI uvediem: vojenská vláda v Paname za vlády Torrijo, alebo za vlády Noriegu, Egypt za Nassera, Peru za Velascu, Portugalsko za Salazara; Kresťansko - socialistická vláda v Nikaraguii za vlády Sandinistov; Sociálna demokracia v Čile za Allendeho, Jamaica za Manleyho, Grécko za Papandreoua, Dominikánska republika za Boscha; Marxisticko - leninská vláda na Kube, vo Vietname a v Severnej Kórei; Islamská revolučná vláda v Líbyi za Kaddafiho a dokonca militantný režim v Iraku za vlády Husseina.
Zaujímavý bol aj diferencovaný postoj USA ku krajinám východnej Európy. Jedna z krajín východnej Európy, kde stupeň totality, represie a obmedzovanie ľudských práv bol najvyšší, bolo Rumunsko. Je zaujímavé, že totalitný režim v Rumunsku diktátora Nicolae Ceausescu bol podporovaný aj z USA, napríklad výhodami v obchode. Podpora bola len preto, že odmietol byť vo Varšavskej zmluve a snažil sa byť nezávislý od ZSSR i keď jeho režim bol totalitárnejší a brutálnejší ako v ostatných východoeurópskych krajinách.