Opakujem sa, keď poviem, že ja odchovanec socialistickej propagandy a staníc ako Hlas Ameriky a Slobodná Európa som mal približne rovnaký názor ako časť (neviem ako veľká) obyvateľstva Československa, že Československo a ostatné krajiny komunistického bloku veľa zbroja a zarábajú na barbarskom predaji zbraní chudobným krajinám tohoto sveta, ktorými sa potom zabíjajú nevinní ľudia. To dokazuje, že politický a ekonomický systém Československa a ostatných štátov bývalého komunistického bloku je nehumánny a barbarský. V tomto duchu často meditoval aj súčasný prezident Česka V. Havel aj s jeho skupinou. Ako som sa neskôr presvedčil, boli to len všeobecné kecy a klamstvá kapitalistického informačného systému, ako súčasti KGI.
Zaujímavé porovnanie barbarského predaja zbraní do Iraku priniesli New York Times 18.7.1993, v článku J. Douglasa: Kto vyzbrojil Irak [21]. Článok zhŕňa výsledky štúdia "Wisconsin Project on Arms Control" a analyzuje štáty a firmy, ktoré predávali zbrane a dôležité zbraňové komponenty pre výrobu raketových a atómových zbraní, Iraku. Boli to hlavne firmy Nemecké, Švajčiarske, Britské, Francúzke, Talianske a USA. Zaujímavé, že sú to štáty s najvyššou formou slobody a demokracie, a strážcovia dodržiavania ľudských práv na svete. Talianska technológia dovoľovala Iraku extrahovať plutónium, Švajčiari dodali komponenty na jadrové zbrane. Nemecko dodalo zariadenie aby sa zvýšil dolet Sovietskych rakiet Scud, takže mohli zasiahnuť aj Izrael. Západné firmy dodávali dôležité časti výzbroje neverejne (že vraj vedeli najsť škulinky v zákonoch), naproti tomu ZSSR verejne predal rakety Scud Iraku.
Na obrázku č. 1., ktorý je urobený z údajov v článku [21], je ukázaných 12 štátov, ktoré najviac pomáhali vyzbrojiť Irak v jeho jadrovom a raketovom programe. Z obrázku vidieť, že najviac obchodov uzavrelo Nemecko (102), zhruba 3-krát viac ako ostatné krajiny. Ďalšie krajiny, ktoré nie sú zobrazené na obrázku a u ktorých počet obchodov s Irakom bol menší ako 3 je nasledovný: Egypt (2 obchody), Juhoslávia (2), Argentína (1), Čína (1), Grécko (1), Lichtenštajnsko (1), Nigéria (1), Poľsko (1), Portugalsko (1), ZSSR (1), Španielsko (1) a Švédsko (1). Článok taktiež udáva relatívnu dôležitosť vojenských obchodov v percentách pre jednotlivé krajiny. Údaje sú vynesené na obrázku č. 2, podiel Nemecka je tiež najvyšší. Podiel ostatných krajín, ktoré nie sú na obrázku bol 2.5% alebo menší. Zaujímavé je, že predávajúce firmy často neboli výrobcovia a predávali inde zakúpené zbraňové komponenty.
Netreba hádam pripomínať, že pomáhať rozvíjať raketový a jadrový program t.j. zbraňové systémy hromadného ničenia v akomkoľvek štáte je čin vysoko nehumánny a barbarský.
Najzaujímavejšie na uvedených výsledkoch je, že z bývalých komunistických krajín sa uvedených obchodov malovýznamne zúčastnili len ZSSR a Poľsko. ZSSR s 1 obchodom s relatívnou dôležitosťou 2% a Poľsko taktiež s jedným obchodom s relatívnou dôležitosťou menej ako 1%. Z hrôzou zisťujem, že Československo tam ani nefiguruje.
