Často čítam a počúvam, že žijeme teraz vo svete informácii, alebo dokonca v storočí informácií. Ako tak viac pozerám, čítam a počúvam, zisťujem, že žijeme vo svete dezinformácií, t.j., že informácie plnia aj nejaké neinformačné úlohy, majú niekomu a niečomu slúžiť. Samozrejme, že sa vôbec nepredpokladá, že informácie by mali byť pravdivé, objektívne a že by mali vysvetliť ľuďom pri jednotlivých správach o čo vlastne ide. Jednu typickú správu som si zapamätal zo včerajších správ Slovenskej televízie: v Tureckej väznici zomreli počas hladovky ďalší traja väzni. Samozrejme, prečo držali hladovku, čo by bola dôležitá informácia z hľadiska pochopenia správy, sa v televízii ani nezmienili.
Zaujímavé správy sú na lokálnych a známych TV staniciach USA ako ABC, NBC a CBS. Na správy je väčšinou vyčlenených 30 minút, ktoré sú prerušované reklamami (okolo 10 minút). Za reklamy dostáva televízna stanica peniaze podľa počtu divákov, ktorí jednotlivé programy pozerajú. Pretože, súčasná technika káblovej televízie dovoľuje zistiť počet divákov, ktorí sledujú televízne noviny, zostavovatelia správ sa snažia aby správy boli čo najzaujímavejšie, najsmiešnejšie, najkrvavejšie, to znamená, čo najviac pozerané. Správy nemajú cieľ informovať, majú zarobiť čo najviac peňazí. Preto okrem informačnej a dezinformačnej úlohy, sú aj súčasť zábavného vysielania.
V predchádzajúcich kapitolách som písal, že noviny, rozhlasové a televízne stanice v USA a ďalších kapitalistických krajinách sú väčšinou súkromné a slúžia tým ľuďom, ktorí ich vlastnia. Vo väčšine prípadov slúžia KGI. Zaujímavé je, že víťazný argument, aby masmédia v USA boli súkromné bol, že noviny, rozhlasové a televízne stanice v súkromných rukách prispievajú k demokracii, pretože ľudia si budú môcť demokraticky vybrať na trhu masmédií. Samozrejme, že to nie je pravda, je to len jedna z mnohých teoretických naivít fungovania súčasnej spoločnosti. Stačí napríklad v USA porovnať kvalitu, odbornosť a kultúrnosť 40 súkromných a 4 štátne televízne stanice, aby každý zistil na čo sú ktoré stanice zamerané.
Spočiatku som si myslel, že na dezinformáciu a propagandu sa používajú väčšinou len masmédia, preto ma trošku prekvapilo, že na propagandu sa účinne používajú medzinárodné svetové organizácie ako napríklad OSN. Ako príklad uvediem cirkusové spracovanie zostrelenia civilného kórejského lietadla Boeing 747 dňa 30.8.1983 sovietskym vojenským lietadlom, ktoré dezinformačná služba USA previedla na pôde OSN dňa 6.9.1983.