V USA a vo svete, ako súčasť KGI, stále narastá význam firiem zaoberajúcich sa stykom firiem a korporácií s verejnosťou. Majú za úlohu vytvárať dobré vzťahy medzi priemyselnými firmami a obyvateľstvom [25]. Je to analógia napríklad náboženských kazateľov v stredoveku, ktorých úlohou bolo vytvárať dobré vzťahy medzi feudálmi a poddanými. Na objednávku firiem a korporácií, firmy pre styk s verejnosťou majú za úlohu produkovať fakty, názory jednotlivých občanov, dodávať expertné analýzy, štatistiky a používať aj priame poštové a telefónne diskusie s občanom, aby vytvorili dojem záujmu tej-ktorej firmy o občana a aby modifikovali názor občana na firmu. Tak napríklad firma "Burson Marsteller" utvárala pozitívnu verejnú mienku pre firmu Exxon, keď jej loď - tanker (vďaka nedisciplinovanosti kapitána) po narazení na skalu na Aljaške vyliala na pobrežie neviemkoľko ton nafty, alebo pre firmu Union Carbide počas tragédie v Bhopale v Indii, kde pri úniku jedovatého plynu z jej továrne zahynulo okolo 1500 ľudí. V súčasnosti v USA pracuje 170 000 pracovníkov vo firmách pre styk s verejnosťou, ktorí majú za úlohu manipulovať správy, názory verejnosti, a verejnú politiku tak, aby slúžila záujmom platiacemu klientovi. Zaujímavé je, že v USA týchto pracovníkov je niekoľkonásobne viac a ich počet stále rastie, ako počet žurnalistov (reportérov, ktorých je okolo 40 000).
Rad by som tiež vedel, či aj vo Východnej Európe fungujú firmy pre styk s verejnosťou, alebo firmy pre styk vlád s verejnosťou. Predpokladám, že až nie, tak v blízkej budúcnosti áno.
Ako ďalšia súčasť KGI je lobovanie. Zaujímavé, že stále sa nemôžem dopátrať, čo tento termín v liberálne - demokratickej kapitalistickej spoločnosti presne znamená. Je to niečo ako "socialistická známosť", alebo analógia príslušnosti ku "Komunistickej strane", ktoré som poznal v socialistickom Československu? Neviem, či lobovanie znamená demokratické diskutovanie, demokratické presadzovanie názorov, demokratické podplácanie, demokratické vyhrážanie, demokratické použitie iných nátlakov, atď. Prečítal som si, že Japonské korporácie v USA vynakladajú 100 miliónov dolárov ročne na lobovanie, a ďalších 300 miliónov dolárov na ovplyvnenie verejnej mienky. Japonci majú najatých v USA 92 firiem (právnych, pre styk s verejnosťou a lobistických), v Kanade 55 firiem, 42 v Británii a 7 v Holandsku. Účel týchto firiem je vraj okrem iného zmeniť zákony týchto krajín v prospech zahraničných (svojich) korporácií (Harvard Business Review, 1990).