Líder KSS Jozef Ševc sa v utorok ospravedlnil v mene svojej strany pred blížiacim sa 35. výročím vpádu vojsk Varšavskej zmluvy na územie bývalého Československa v roku 1968 "všetkým, ktorým boli urobené príkoria". Zároveň ich vyzval "ku konštruktívnej spolupráci pre blaho Slovenskej republiky".
Ševc napriek tomu trvá na tom, že "vedenie štátu a strany" - vtedajšie politické špičky na čele s Alexandrom Dubčekom - v kritickej chvíli v lete 1968 zlyhali. Vývoj v krajine smerujúci k "pádu socializmu", ktorého budovanie si v tom čase podľa prieskumov želalo 93 percent spoločnosti, sa im podľa Ševca vymkol z rúk: "Na základe analýzy činnosti tzv. reformných síl možno konštatovať, že prevažnej väčšine predstaviteľov Pražskej jari nešlo iba o odstránenie chýb, ktoré sprevádzali budovanie socialistickej spoločnosti, ale o odstránenie socializmu ako spoločenského poriadku," vyhlásil dnes Ševc pred novinármi.
Práve príchod vojsk Varšavskej zmluvy tento proces zastavil, tvrdí Ševc. Pripúšťa pritom, že pred príchodom vojsk piatich socialistických štátov neboli vyčerpané všetky možnosti najmä na diplomatickej úrovni, ktoré by mohli tejto udalosti zabrániť. Poznamenal, že KSS je proti akýmkoľvek zásahom do zvrchovanosti a suverenity štátov, ale "situáciu nemožno hodnotiť s 35-ročným odstupom, keď zúrila v Európe studená vojna".
"Vedenie štátu a strany sa stalo iba nečinným pozorovateľom spoločenských pohybov a postupnej anarchie vo všetkých oblastiach života spoločnosti," tvrdí šéf slovenských komunistov. Dodal, že stanovisko KSS k tejto udalosti sa nemení. Bolo to krízové obdobie v strane a spoločnosti, uzavrel Ševc.
Pravda, 12. 8. 2003
BRATISLAVA - Obhajobou príchodu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa si dnešná Komunistická strana Slovenska pripomenula blížiace sa 35. výročie augustových udalostí z roku 1968. Predseda KSS Jozef Ševc nepriamo odsúdil tzv. obrodný proces Pražskej jari a kroky vtedajšieho Dubčekovho vedenia KSČ.
Dnešná parlamentná KSS síce tvrdí, že má len desať rokov a nenadväzuje na svoju totalitnú predchodkyňu, ale praktiky pôvodnej KSS či KSČ neodsudzuje. Práve naopak. „Vážime si všetko, čo tá strana urobila - aj dobré, aj zlé. Hlásime sa k tomu, prečo nie, veď vychádzame z jedného otca a matere, ako sa hovorí,“ povedal Ševc. Dnešná KSS je podľa neho schopná sebareflexie, ale pozerá sa najmä do budúcna.
„Príchod vojsk Varšavskej zmluvy zastavil proces smerujúci k pádu socializmu v Československu a odstránil stále intenzívnejší vývoj v konfrontácii vnútri spoločnosti,“ citoval Ševc stanovisko KSS. Príchod vojsk neodsudzoval vtedy a neodsudzuje ho ani dnes. „Prišli spojenci a nie, že prišli okupanti!“ tvrdí. Ševcov svokor Vasil Biľak v tom čase podpísal list, ktorým cudzie vojská do krajiny pozval.
Ševc hovorí, že keby v tom čase mohol rozhodovať, asi by vojská nepozval. Využil by vlastné sily „na zastavenie spoločenského chaosu a nežiaduceho vývoja v Československu“ či diplomatické rokovania so „spriatelenými štátmi“.
Dubčekovo vedenie podľa Ševca nezvládlo situáciu a robilo chyby, keď neplnili dohody so spriatelenými štátmi. Podľa KSS prevažnej väčšine predstaviteľov Pražskej jari išlo v skutočnosti o odstránenie socializmu.
Ševc včera povedal, že KSS sa ospravedlňuje, ak „boli niekomu spôsobené niektoré príkoria“. Pristal by i na nový zákon, ktorý by dotyčných odškodnil. „Ale my sme ich nespôsobili, ospravedlňujeme sa za tých, ktorí ich spôsobili.“
Podobne Ševc neodsudzuje ani február 1948, keď sa podľa historikov komunisti k moci dostali pučom. „Bola to demokratická cesta, nekrvavý prevrat,“ tvrdí Ševc.
MIRKA KERNOVÁ
SME, 13. 8. 2003
Na poslednej tlačovke podal predseda KSS unikátny výkon. Jozef Ševc obhajoval vpád okupačných vojsk do Československa a ospravedlnil sa všetkým, ktorí po ňom utrpeli príkoria. V dôsledku toho, čo obhajoval, by sa jeho výrokmi mali zaoberať orgány činné v trestnom konaní. Za to, že sa ospravedlnil, sa ním môžu zaoberať jeho spolustraníci.
Podľa Ševca „príchod vojsk Varšavskej zmluvy zastavil proces smerujúci k pádu socializmu“. Predseda KSS dal najavo, že „proces smerujúci k pádu socializmu“ bolo potrebné zastaviť. Na rozdiel od svojho svokra Biľaka, ktorý ho zastavoval pozvaním okupačnej armády, on by uprednostnil „konsolidáciu razantnejšími prostriedkami“ domácimi. O okupačnom režime, ktorý sa tu po intervencii vytvoril a ktorý preukázateľne porušoval ľudské a politické práva občanov, predseda Ševc hovoril ako o socializme. Nielen podľa politického programu KSS, ale aj podľa Ševca je hlavným dlhodobým cieľom strany „vybudovať postupne socializmus“. Ak je okupačný režim socializmom a socializmus je hlavným cieľom, tak predseda KSS podporuje a propaguje režim, ktorý potláčal práva a slobody občanov. Podľa trestného zákona, paragrafu 260, je to trestný čin. O to závažnejší, ak sa ho dopúšťa predseda parlamentnej strany.
So svojimi názormi na „príchod vojsk“, ochranu socializmu a hodnotu normalizačného režimu nie je Ševc v prostredí KSS osamelý. Osamelý je iba svojím ospravedlnením „všetkým, ktorým boli urobené príkoria“ po 21. auguste 1968. Okrem toho, že také ospravedlnenie je z úst obhajcu intervencie a okupačného režimu absurdné, bolo aj svojvoľné. KSS nemohla dať svojmu predsedovi mandát, aby sa v mene strany ospravedlnil za to, k čomu sa spolu hlásia. Podpredsedu Ondriaša, ktorý navrhol, aby KSS už nebola stranou marxisticko-leninskou, ale „iba“ marxistickou, stranícke organizácie žiadali, aby odišiel z vedenia i poslaneckého klubu KSS. Ospravedlnenie predsedu je pre komunistov oveľa horší prečin ako Ondriašova iniciatíva. Od Ševca môžu žiadať funkciu, mandát i ospravedlnenie za ospravedlnenie.
MARIÁN LEŠKO
SME, 14. 8. 2003