Budujú v Číne socializmus, alebo skôr kapitalizmus?

Z prvního čísla nového slovenského samizdatového časopisu Avantgarda, který má podtitul „časopis marxistů-leninistů“, vybíráme redakční článek o situaci v Číně

Prípad čínskeho textilu to znova ukázal. EÚ o preteky exportuje svoje výrobky, ale nerada vidí, keď sa do Európy hrnie import z Ázie. Veta, že EÚ ešte neurobila ČĽR status tržnej ekonomiky vyznieva dosť paradoxne. V skutočnosti je totiž Čína horšia ako EÚ. Takéto a podobné myšlienky sa už môžete dočítať v buržoáznej tlači nie len v ČR, ale aj v Nemecku, Rakúsku, Francúzsku atď.

Bohužiaľ tieto tvrdenia nie sú tak ďaleko od pravdy. Napríklad v roku 2004 tvoril podiel vládnych výdajov voči HDP 22%. V tom samom roku to bolo v Dánsku 56%, vo Francúzsku 54%, v Írsku 35% atď. V ČĽR je najväčšia sadzba dane z prímu 45% (u právnických osôb 30%), oproti tomu vo Francúzsku takmer 50% (34%), SRN 47% (26,4%), v Írsku 42% (12,5%). Čínska vláda vynakladá na svoju činnosť 12% HDP, naproti tomu francúzska vláda 24%, nemecká 19% a írska 16% HDP.

Čínska ľudová republika začala s tržnými de(re)formami približne v roku 1978 a od tej doby sa „kapitalizácia“ ekonomiky čím ďalej zrýchľuje. V súčasnosti štátne podniky zamestnávajú asi 50% pracovnej sily a na HDP sa podieľa 20%. Tento podiel však rok od roku klesá. Dôvodom je predovšetkým postupná privatizácia. Iba behom roku 2005 sa predávajú štyri veľké banky (dostanú sa do rúk napr. americkej Goldman Sachs, alebo singapurskej Texasek). Do konca budúceho roku má byť čínsky trh takmer úplne liberalizovaný.

Čínske štátne podniky naviac teraz možno nájsť už len v telekomunikáciách, energetike, plynárenstve, vodárenstve, čiastočne v ťažkom a ťažobnom priemysle. Ostatné sektory sú už súkromné. Podobný stav je v EÚ napríklad tiež vo Francúzsku, Nemecku alebo Dánsku. Čo sa týka regulácie „voľnosti“ zahraničného obchodu, priemerné dovozné tarify sú síce v ČĽR priemerne 4x vyššie ako v zemiach EÚ, ale čínska vláda mieru ochrany domáceho trhu znižuje míľovými krokmi, dokonca ešte rýchlejšie, ako sa zaviazala prístupovou zmluvou k WTO.

Náklady na byrokratický aparát sú v pomere k HDP v ČĽR zrovnateľné s Európskou úniou. Štátny aparát sa síce snaží regulovať „z reťazí utrhnutých“ manažérov, ale nedarí sa im to. Napríklad štátne telekomunikácie sa rozdelili na štyri firmy, ktoré medzi sebou bojujú, ako keby šlo o súkromníkov. Čína opúšťa jednotlivé regulácie, existuje tam menej štandardov, pracovný trh je liberálnejší, o poľnohospodárstve ani nehovoriac.

Nech sa nám to páči, alebo nie, socializmus v ČĽR je už len veľkým mýtom a v súčasnosti je pre kapitalistické nadnárodné korporácie tržným rajom.

Avantgarda, 1/2006