Genetický kód (základná formula) kapitalistickej spoločnosti

Autor: Andrej Sablič <(at)>, Téma: 08. Od naąich čtenářů, Vydáno dne: 27. 02. 2006

Opravme si marxizmus vrátane Kapitálu
Doteraz som sa venoval politickej ekonómii socializmu. Politickú ekonómiu kapitalizmu som považoval v Marxovom podaní za niečo objektívne, nevyvrátiteľné a niečo popri čom sa nedá zarobiť ani na slanú vodu. Život ma však donútil k problematike sa vrátiť, a tak to, čo teraz budem písať, môže byť čiastočne v rozpore s tým, čo som písal doteraz. Neovplyvní to však podstatu mojich doterajších postojov.

K tomu, že som sa vrátil k politickej ekonómii kapitalizmu, ma vyprovokoval nezáujem o závery, ktoré som uviedol vo svojom článku „Žijeme v ekonomickom stredoveku, tak skúsme niečo spraviť, aby sme si priblížili novovek“. Tento nezáujem vo mne vyvolal dojem, že Marx a marxizmus ostali nepochopený, čo som dal najavo v článku „Marxizmus, socializmus, komunizmus a politické rozprávky o týchto pojmoch, alebo ako prebiehala kastrácia marxizmu“. Články boli zverejnené na www.sds.cz.

Moje skúmanie príčin nepochopenia Marxa ma nakoniec doviedlo k týmto záverom:

Karol Marx svoju analýzu kapitalizmu (politickú ekonómiu kapitalizmu) postavil ma známom vzorci C+V+M (C – konštantný kapitál, V – variabilný kapitál, M – nadhodnota). Tento vzorec tvoril aj základ obvinenia kapitalistov za okrádanie svojich zamestnancov. Krádež podľa výkladu plynúceho z tohoto vzorca prebiehala medzi kapitalistom (zamestnávateľom) a pracujúcim. Samotný vzorec nebol priamym dôkazom sám osebe, ale len v spojitosti z politickým dodatkom, že kapitalista si prisvojuje nadhodnotu ktorú vyprodukoval pracujúci – teda „V“. Toto obvinenie však v logickom spore neobstojí nakoľko, tvorbu nadhodnoty „M“ možno plne pripísať aj konštantnému kapitálu „C“ (dokonalejšie technológie za nižšie ceny nakúpené vlastníkom „C“). Naviac v právnych štátoch je možná ochrana zamestnanca pred nespravodlivým odmeňovaním, a tak v zmysle práva (teoretický) možno toto tvrdenie vylúčiť a konštatovať: „Ak predpokladáme, že žijeme (alebo chceme žiť) v spravodlivej spoločnosti potom nadhodnota „M“ ktorú vyprodukoval „C“ alebo „V“ má byť preplatená tomu kto je jej autorom, čím sa pripočíta k „C“ alebo „V“ a následne bude tvoriť súčasť úplných vlastných nákladov. Presnejšie pod „C“ budeme rozumieť „C+M1“ („M1“ - nadhodnota, ktorú vyprodukovala nová kvalita výrobných prostriedkov), a podobne „V“ to bude „V+M2“ („M2“ - nadhodnota vyprodukovaná pracujúcimi). Po tejto logickej úprave nám ostane z nadhodnoty len tá jej časť, ktorá sa tvorí na TRHu, nuž a tou potom bude čistý ZISK (rozdiel medzi úplnými vlastnými nákladmi a dosiahnutou cenou).

Poznámka: Prosím aby som nebol pochopený tak, že nadhodnota nie je problém a netreba sa mu venovať! Nadhodnota je vážnym problémom, ale je to len jeden z problémov a nie je to problém primárny. Ten budeme hľadať teraz.

Definícia priestoru a času v ktorom uskutočníme ďalšie skúmanie:

Z akých prvkov sa skladá ekonomická komunita?

Ako sa oceňuje produkcia za účelom jej rozdelenia medzi členov komunity.

Genetický kód kapitalistickej spoločnosti (ďalej len GKKS)

SCT = ÚVN („C“+“VK“+“VS“) + Zisk

Zisk je príjmom kapitálových vlastníkov, ktorí ako jediný sú v kapitalistickej spoločnosti oprávnený rozhodovať o jeho použití!!!

SCT – súhrnná cena tovarov na TRHu – realizačná cena celkovej produkcie
ÚVN – úplné vlastné náklady na produkciu tovarov

Predpokladám, že formula nepotrebuje podrobnejšie vysvetlenie je zrozumiteľná a v podstate v rôznych obmenách denne používaná. Naviac treba konštatovať, že celý proces umiestnime v ekonomický absolútne sterilnom prostredí, keď za nadhodnotu boli odmenení tí, ktorí si to zaslúžia a naviac celá produkcia bola bezo zbytku ocenená a rozpredaná, pretože sa uskutočnila v priestorovo i časovo uzatvorenej ekonomickej jednotke.

Kde je problém?

Zisk nie je krytý tovarom, a preto došlo na TRHu k inflácii (znehodnoteniu) hodnoty tovaru, a touto cestou ku okradnutiu pracujúcich (KP) a spoločnosti (SP) kapitálovými vlastníkmi (KV), ktorí si privlastnili zisk a cez neho časť produkcie patriacej KP a SP.

Teoretická ukážka aplikácie GKKS v spoločnosti

Podobných vývojových radov, možno spracovať na základe iných vstupov ľubovoľné množstvo a všetky, ak bude zachovaný GKKS budú mať rovnaký charakter.

Praktické následky GKKS na celosvetovú ekonomiku.

Viď:

a. vývoj vo svete za 170 rokov (príloha)

b. Vývoj v Európskej únii v rokoch 1980-1999 (príloha)

Z doteraz povedaného je jednoznačne jasné, že antagonistický rozklad spoločnosti, ktorá je založená na GKKS sa nedá zastaviť politickými formami ani ochotou či neochotou politikov ale len odstránením GKKS.

Socializmus tým, že došlo k zospoločenšteniu výrobných prostriedkov vrátané finančného kapitálu len pozastavil jeho účinnosť a nárast antagonizmu, ale neodstránil tento genetický kód z ekonomického života. Zisk nakoľko sa súčasne s jeho tvorbou nesledovala v socializme jeho protihodnota – strata, sa správal ako nepríčetný (neovládateľný) ekonomický subjekt ktorý deformoval aj tie najlepšie politické rozhodnutia. (Podobne ako výzdoba Ochtinskej aragonitovej jaskyne, ktorá odmieta rešpektovať zemskú príťažlivosť)

Príklady možných zmien politických postojov po uznaní GKKS.

  1. Diskusie o tom či kapitalista okráda pracujúcich sa stanú bezpredmetné. Ak dosahuje zisk tak je tu exaktný dôkaz o tom, že je to tak. (Samozrejme platí to v zmysle metodiky GKKS a nie v zmysle metodiky platných daňových zákonov).
  2. Vlastníci kapitálu neokrádajú len pracujúcich vo výrobnom procese, ale aj pracujúcich v spoločenskej sfére, ako aj zbytok spoločnosti vrátané deti, dôchodcov, študentov a pod. Štát ktorý je správcom celonárodných záujmov si neplní svoju úlohu, pretože spoločnosť nechráni pred jej okrádaním a naviac motiváciou vlastníkov kapitálu k zvyšovaniu zisku ich motivuje k výraznejšiemu okrádaniu väčšiny spoločnosti.

Štát v dnešnej podobe je ochrancom GKKS a nie správcom celonárodných záujmov.

  1. Podobné funkcie zatiaľ v celosvetovom meradle majú aj OSN, SB, MMF, OECD a pod.
  2. Vznik ekonomický spravodlivej spoločnosti nepodmieňuje stupeň rozvoja výrobných síl. K spravodlivosti netreba roboty, počítače či rakety, k sociálnej spravodlivosti je potrebné ekonomické poznanie a z neho plynúce konanie - ako rozdeliť spoločenskú produkciu podľa najlepšieho vedomia a svedomia spoločnosti.
  3. Na ceste k premene spoločnosti na sociálne spravodlivú, nebude rozhodujúce kto akú ideológiu uznáva, ale rozhodujúci bude jeho postoj ku GKKS. Jeho obhajcov a ochrancov budeme radiť medzi antispoločenské živly nezávislé na tom či to budú komunisti, socialisti alebo anarchisti. Ak kresťania, islamisti alebo akýkoľvek iní ...isti, ktorí sa rozhodnú hľadať cestu k odstráneniu GKKS z nášho života mierovou cestou, tak potom si zaslúžia náš hlas i uznanie.
  4. Pracujúci nie je okrádaný na pracovisku, ale na TRHu a preto účinok jeho boja za spravodlivosť vrátané odborov je minimálny.
  5. Diktát vlastníkov kapitálu na TRHu je praktický neobmedzený. TRH optimalizuje mieru zisku z pohľadu vlastníkov kapitálu, ale nie z pohľadu občana a pracujúceho. Priemerná miera zisku teda diktatúra kapitálu, ak sa TRH nenachádza v kríze je v podstate stabilizovaná.

Metodologická charakteristika analýzy a jej výsledku.

Analýza bola uskutočnená metodológiou základnej bunky, to znamená že výsledok (GKKS) je „základnou bunkou“ problémov kapitalistickej spoločnosti. Dnes sa tiež používa termín „systémová chyba či problém“. Odstránenie alebo pozastavenie účinnosti GKKS znamená „revolučný krok“ („systémovú zmenu“). To, akú formu „revolučného kroku“ („systémovej zmeny“) si spoločnosť zvolí nie je predmetom tejto analýzy ani definície a preto ako autor neberiem zodpovednosť za použitú formu a politické metódy pri odstraňovaní alebo pozastavovaní účinnosti GKKS!

Poznámka na objasnenie: Zospoločenštenie výrobných prostriedkov je len jedná z možných (dnes jedine známa) forma pozastavenia účinnosti GKKS. Vo svojej knihe "Lúpež storočia a NEOEKONÓMIA" som formuloval možnosť budovania "neutrónového socializmu", teda socializmu bez zospoločenštenia výrobných prostriedkov (znamenal by však len pozastavenie účinnosti GKKS). Naviac v knihe je definovaná cesta aj k odstráneniu GKKS z čoho je zrejme, že pozastavenie a odstránenie sú dva samostatné kroky.

Odstránenie GKKS znamená, že budú odstránené všetky problémy spojené s GKKS, ale nie problémy, ktoré s GKKS priama nesúvisia. Ako príklad uvediem individuálne okrádanie človeka človekom, vrátané odmeňovania nepravého tvorcu nadhodnoty. Toto nie sú základné bunky, teda chyby systému a preto je potrebné ich riešiť systémovo sieťovou metódou. To isté platí aj pre politický systém. Nie je poslaním politickej ekonómie predpisovať v akom politickom systéme prebehne revolučný krok a aký politický systém sa bude používať po uskutočnení revolučného kroku. To je predmetom politických vied.

Andrej Sablič, v Michalovciach 25. 2. 2006