Marx a marxizmus versus Kapitál

Tento článok vznikol ako voľné pokračovanie článku „Historie téměř detektivní“ od Miroslava Tejkla a diskusie k nemu.

Väčšina „marxistov“ považuje Kapitál za jadro marxizmu a Marxovej politickej ekonómie. Ide o historický omyl. Kapitál nie je marxizmom!!! Marx tým, že Kapitál nedokončil tak ho vlastne odmietol!!!

Čo je teda marxizmus?

Marxizmus je?

• metodologický (filozofický) prístup ku skúmaniu spoločensko ekonomických formácii a ich vývoju založený na metodológii základnej bunky (rozšírenie platnosti Hegelovej dialektiky na dianie v spoločnosti)
• politická ekonómia kapitalizmu

Skôr ako budem pokračovať považujem za potrebné vylúčiť z marxizmu politológiu alebo ináč „vedecký komunizmus“, ide o taktiku, ktorá sa prispôsobuje konkrétnym historickým a politicko ekonomickým podmienkam, a preto nemá všeobecnú platnosť!!!

Opomeniem teraz „filozofickú“ časť marxizmu a sústredím sa na politickú ekonómiu kapitalizmu.

Marx v rôznych materiáloch analyzoval kapitalizmus a dospel k týmto záverom:

1. kapitalizmus nie je posledné štádium vývoja spoločnosti ale len jeho ďalšia etapa
2. kapitalizmus je antagonistická spoločensko ekonomická formácia ktorá rozkladá spoločnosť (svet) na bohatých a chudobných čomu sa nedá politickými nástrojmi zabrániť (je nereformovateľný) a preto je nutné kapitalizmus odstrániť revolučným krokom
3. definoval základnú bunku kapitalistickej spoločnosti ako súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov z ktorého plynú kľúčové zdroje problémov tejto spoločnosti vrátane jej antagonizmu
4. kapitalizmus nedeterminuje (nie je v stave porodiť) iné pokračovanie vývoja spoločnosti ako spoločnosť založenú na spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov
5. spoločenské vlastníctvo výrobných prostriedkov umožní spoločnosti pristupovať k riešeniu ekonomických (ale aj iných) problémov cieľavedome (vedecký) a spoločnosť sa prestane spoliehať na živelný vývoj
6. svet sa dočká spravodlivosti (len ekonomickej alebo všeobecnej?) len ak sa uskutoční celosvetový revolučný krok. (Lenin dospel k záveru, že body 4 a 6 nie sú totožné a takéto indície môžeme pri pozornom skúmaní pozorovať u Marxa aj Engelsa).

Budovanie socializmu (spoločnosti na báze spoločenského vlastníctva výrobných prostriedkov) dokázalo pravdivosť a opodstatnenosť toho čo som definoval pod bodmi 1-5. Antagonistický rozpad v socialistickom tábore sa zastavil ba možno povedať, že došlo až k neželanému rovnostárstvu. Ekonomické procesy v spoločnosti boli pod úplnou kontrolou politickej nadstavby. Spoločnosť produkovala to, čo potrebovala spoločnosť ako celok, a nie len jej elita, osobitne sa to prejavilo počas II. svetovej vojny, ale aj pri budovaní potravinovej sebestačnosti, bytovej a občianskej výstavbe, vzdelávaní, zdravotnej a sociálnej starostlivosti a pod.. Používané dehonestačne pojmy ako gulášový či salámový socializmus si zaslúžia skôr našu úctu ako znevažovanie.

Na základe povedaného je možné konštatovať, že ak pod marxizmus subsumujeme hore uvedené atribúty pod bodmi 1-5, potom je to skutočná veda, ktorú potvrdila reálna prax!

Budovanie socializmu však ukázalo aj na celú radu opakujúcich sa problémov aj v ekonomickej oblasti (nezávislé od historicky už neopodstatnenej politickej diktátorskej nadstavby) a teda naznačovalo, že ani socializmus nie posledná etapa vo vývoji spoločensko ekonomických formácii (Brežnev a spol. to opatrne naznačili v jednom z uznesení ÚV-KSSZ v roku 1966). Nemienim sa však v žiadnom prípade stotožniť s tými, ktorý kritikou socializmu spôsobili návrat ku kapitalizmu a profitujú z tohto návratu ekonomicky, politicky či spoločensky. Ide o spoločensko vedné spiatočníctvo a z neho plynúci spoločenský hyenizmus!!!

Tak a teraz je namieste sa vrátiť ku Kapitálu.

V Kapitále Marx to, čo tu bolo povedané, už len preberá ako hotovú vec a nič z toho nerieši. V Kapitále Marx hľadá a rieši úplne iné problémy. Priamo povedané Marx sa s Kapitálom dostal za revolučný krok, ktorého obsah už definoval. Historický povedané teoreticky definuje a rieši problémy, ku ktorých riešeniu má dodať indície a vyriešiť postkapitalistická spoločensko ekonomická formácia. Kapitál sa takto stáva nadčasovou snahou o riešenie niečoho, čo Marx len predpokladá, ale nemá na to dostatok vecných (praktických) poznatkov.

Toto je príčina, prečo sa Kapitál stal len ekonomickým náboženstvom, a nie vedeckou prácou, a prečo sa nakoniec Marx vzdal jeho dokončenia (tým ticho priznal, že táto problematika je už nad jeho sily a schopnosti danej doby).

Je načase oddeliť v marxizme vedu od politiky a ilúzii, v tom aj zbaviť ho Kapitálu, ktorý ho nepravom zaťažuje a spochybňuje.

V Michalovciach, 28. 4. 2008, Andrej Sablič