August 68: Dienstbier neverí, žže august 68 bol kvôli vojnovým plánom Moskvy

Autor: Jiří Dienstbier <(at)>, Téma: 02. Články, statě, projevy, Zdroj: SME, Vydáno dne: 21. 08. 2008

PRAHA. Jiří Dienstbier, prvý ponovembrový šéf československej diplomacie, neverí, žže okupácia ČSSR 21. augusta 1968 nebola ani tak snahou o potlačenie Pražžskej jari ako skôr prípravou Sovietskeho zväzu na tretiu svetovú vojnu a reakciou Moskvy na dlhodobo odmietavý postoj československých komunistov k požžiadavke ZSSR, aby sa v ČSSR usídlilo niekoľko sovietskych divízií.

Ale kdežže, mohli to dohodnúť a (armádu) sem mohli umiestniť, navyše to bolo užž v tej dobe celkom zbytočné - sily Západu a Východu boli vyrovnané. To ja považžujem za nezmysel. Zo strategického hľadiska to nemalo žžiaden veľký význam," reagoval Dienstbier v rozhovore pre TASR na špekulácie, ktoré tento mesiac v Česku prezentoval historik Jiří Hoppe z ústavu dejín Akadémie vied ČR a Věnek Šilhan, jeden z protagonistov Pražžskej jari, ktorý po internovaní Alexandra Dubčeka v Moskve šéfa československých komunistov v ČSSR dočasne zastupoval.

Podľa dnes užž 81-ročného Šilhana rozkaz na vypracovanie plánu invázie vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR je datovaný užž 12. februára 1968. Bývalý politik Pražžskej jari tvrdí, žže Sovieti chceli získať súhlas ČSSR s umiestnením niekoľkých svojich divízií užž za éry prezidenta Antonína Novotného. Ten to však odmietal s tým, žže občania by to nepochopili.

Šilhanovu tézu, žže okupácia ČSSR v auguste 1968 súvisela s prípravami ZSSR na tretiu svetovú vojnu, podporuje aj historik Jiří Hoppe. Podľa jeho názoru v plánoch sovietskej generality bolo umiestniť v ČSSR vojenské jednotky nielen s konvenčnými zbraňami, ale aj jadrové zbrane.

Naopak Jiří Dienstbier, ktorý v roku 1968 pracoval v Československom rozhlase, neskôr bol perzekvovaný a podporil Chartu 77, považžuje za skutočný dôvod okupácie ČSSR obavy Moskvy a zvyšku socialistického bloku, žže ľudských práv a občianskych slobôd, ktoré sa užž v ČSSR nedali vnútornými silami obmedziť, sa začnú dožžadovať aj občania ďalších sovietskych satelitov, najmä Poľska a NDR.

Tanky Sovietov a ďalších bývalých spojencov v ČSSR priniesli do ľavicových intelektuálnych kruhov na Západe vytriezvenie.

Napokon, malo to obrovský vplyv aj v zahraničí: tak na Západe, kde po potlačení Pražžskej jari to bola posledná strata ilúzií inteligencie o Sovietskom zväze, a napokon aj v samotnom Sovietskom zväze, kde sa po prvý raz od 30. rokov začala otvorená debata aj vo vnútri komunistickej strany Sovietskeho zväzu, čo napokon viedlo ažž k (Michailovi) Gorbačovovi a k pádu režžimu aj v Moskve. A ako mi to Gorbačov v septembri 1991 povedal, keď som bol u neho v Kremli: mysleli sme si, žže potlačujeme, hrdúsime Pražžskú jar, ale hrdúsili sme sami seba," vysvetlil bývalý šéf československej diplomacie.

Pražžská jar sa okupáciou a potlačením protestov v auguste 1969 síce de facto skončila, ale Dienstbier je presvedčený, žže symbolicky pokračovala. Keď sa užž raz niečo stane, tak to niekde zostane. To sa prejavilo v celom tom odpore Charty, potom v 80. rokoch, a nielen u nás," zdôraznil.

Bývalý disident a bývalý vrcholný politik, ktorý sa teraz pokúša o zvolenie do Senátu, je presvedčený o tom, žže v auguste 1968 v ČSSR existovala občianska spoločnosť. Mám radosť, žže sa to skončilo. Ale mám najmä radosť z toho 1968. roku, pretožže to bolo obrovské vzopretie sa občianskej spoločnosti. Občianska spoločnosť určovala témy politického vývoja a takmer vyhrala, pretožže vnútorné sily užž to nemohli zastaviť," dodal.

SME, 18. 8. 2008