Medzinárodnému obchodu sa kladú čoraz menšie medze. Vidieť to aj na príklade, ktorý je popísaný nižšie, keď výhodné obchodovanie medzi americkými, anglickými, nemeckými, talianskymi a japonskými obchodníkmi sa neprerušilo ani počas Druhej svetovej vojny. Títo obchodníci počas Druhej svetovej vojny, pri rokovaniach sediaci v kožených kreslách v dôstojných oblekoch, si možno ani neuvedomovali, že ich spoluobčania vo vojenských uniformách sa snažia zabiť jeden druhého na rôznych stranách barikády, a že vďaka ich obchodom sa budú možno zabíjať efektívnejšie. Je možné, že o tom aj vedeli, a možno si mysleli, že taká je evolúcia sveta.
Charles Higham v knihe [29] píše o banke "The Bank for International Settlement" (BIS) v Bazileji vo Švajčiarsku, ktorá slúžila na obchodovanie počas Druhej svetovej vojny medzi nepriateľskými bojujúcimi stranami. Bola vytvorená v roku 1930 svetovými bankami, zahŕňajúc "the Federal Reserve Bank of New York" a nemeckú "the Reichsbank". Údajný dôvod na založenie banky bol, aby Nemecko malo možnosť po prehratej Prvej svetovej vojne platiť vojnové reparácie víťazným štátom. Hlavný dôvod vytvorenia BIS bol, aby sa obchodovanie medzi svetovými obchodníkmi neprerušilo ani v prípade vojny, keď obchodníci budú na rôznych stranách barikády. Dôležitosť banky sa ukázala pred a počas Druhej svetovej vojny, keď obchody sprostredkované BIS pomáhali budovať vojnovú mašinériu Hitlera. BIS bola pod kontrolou Hitlera na začiatku Druhej svetovej vojny a Veľká Británia podporila banku aj po vyhlásení vojny s Nemeckom a v roku 1941 bola stále klientom BIS a dostávala dividendy, ktoré pochádzali väčšinou zo zdrojov nacistov. Napríklad, britský štátnik Chamberlain, ktorý podpisom Mníchovskej zmluvy v roku 1938 "zachránil mier pre Anglicko", bol akcionár "the Imperial Chemical Industries", ktorá mala spojenie s BIS. Bolo by zaujímavé vedieť, kto všetko mal akcie v nemeckých podnikoch počas Druhej svetovej vojny.
Nacistické Nemecko pomocou BIS počas Druhej svetovej vojny získavalo naftu, gumu, vlnu a vzácne kovy výmenou za nalúpené zlato, vďaka čomu nemecká vojnová mašinéria mohla lepšie fungovať. Charles Higham [29] popisuje štvrté výročné stretnutie Rady BIS vo Švajčiarsku, počas Druhej svetovej vojny v máji roku 1944. Americký, Nemecký, Taliansky, Britský a Japonský obchodní predstavitelia rokovali o tak závažných otázkach ako napríklad o 389 miliónoch dolárov v zlate, ktoré si do banky uložila Nacistická nemecká vláda na použitie po vojne pre ich vedúcich predstaviteľov. Samozrejme zlato bolo nakradnuté z národných bank Rakúska, Holanska, Belgicka a Československa, poprípade roztavené zo zlatých zubov a snubných prsteňov vyvraždených ľudí v koncentračných táboroch.
Rád by som vedel, ako je BIS pripravená na tretiu svetovú vojnu? A koľko platí z toho, čo povedal Henry Ford, že Medzinárodní obchodníci sú v pozadí všetkých vojen?