Predpokladám, že KGI (v tomto prípade to môže byť aj kombinácia vnútornej a vonkajšej KGI) presadzovali svoje záujmy v Československu po politicko-ekonomických zmenách v roku 1989. Uvediem tri príklady:
Po prvé: Na jar v roku 1990 v Československu si pamätám tézu propagovanú masmédiami, ktorá hovorila, že socialistické Československo dotovalo poľnohospodárstvo a priemysel, čo pôsobilo negatívne na voľné trhové vzťahy a tým aj na ekonomický vývoj spoločnosti. Preto v záujme rozvoja trhovej ekonomiky a po vzore priemyselne rozvinutých krajín treba tieto dotácie zrušiť, alebo aspoň znížiť. Neviem, čo a ako sa to robilo v priemysle, ale v prípade poľnohospodárstva na jar 1990 dotácie do poľnohospodárstva boli znížené, alebo zrušené a peniaze určené na dotácie sa rozdelili medzi obyvateľov, kde každý obyvateľ Československa dostával 140 Kčs mesačne. Naivne som predpokladal, že výdavky na potraviny na osobu z tohoto dôvodu sa zvýšia o 140 Kčs mesačne. Zvýšili sa niekoľkonásobne, čo masmédiá vysvetľovali, že zdraželi energetické vstupy do výroby, Zaujímavé je, že svetové ceny nafty, plynu a uhlia sa menili len zhruba o 10%.
Po získaní informácií z novín, ako napríklad z New York Times v USA, som sa dozvedel, že nielen väčšina, ale možno všetky priemyselne rozvinuté a nerozvinuté krajiny včítane USA dotujú poľnohospodárstvo buď priamo, alebo nepriamo aby sa zvýšila jeho konkurenčná schopnosť. Tak isto som si prečítal, že USA a mnohé ďalšie štáty dotujú priamo, alebo nepriamo niektoré priemyselné podniky.
Z uvedeného predpokladám nasledovné: Bývalé Československo malo relatívne dobre rozvinuté poľnohospodárstvo, ktoré po revolúcii v roku 1989 mohlo čiastočne konkurovať poľnohospodárstvam priemyselne vyspelých krajín. Aby sa táto konkurencia znížila a celkove oslabila ekonomika, bolo potrebné úroveň poľnohospodárstva v Československu znížiť. Jednou z možností bolo zrušiť, alebo znížiť dotácie do poľnohospodárstva, čim by sa jeho konkurenčnosť oslabila, čo sa aj stalo.
Zaujímalo by ma, na základe akých kritérií a analýz, rozhodli odborníci v Československu, že v záujme rozvoja ekonomiky bolo potrebné znížiť, alebo zrušiť dotácie do poľnohospodárstva? Akým postupom KGI dosiahli tento výsledok v bývalom Československu?
Po druhé: Na jar v roku 1990 v Československu si pamätám ďalšiu tézu propagovanú masmédiami, ktorá hovorila, že socialistické Československo a hlavne Slovenská časť vyrába neúmerne veľa zbraní, čo je nehumánne a nepotrebné. Predpokladám, že vplyvom vnútornej a vonkajšej KGI sa presadilo zníženie výroby zbraní na Slovensky na úroveň 10% z pôvodnej výroby. Zaujímavé bolo, že USA po skončení studenej vojny a po rozpade ZSSR znížili svoj vojenský rozpočet len o 10% ročne a podobne to bolo aj u ostatných priemyselne vyspelých krajín. Rapídne zníženie výroby zbraní na Slovensku malo za cieľ znížiť konkurenciu Slovenska na obchode so zbraňami a oslabiť ekonomiku, aby KGI si zaistili maximálny vplyv na politiku a ekonomiku na Slovensku. Zaujímalo by ma, akým postupom KGI dosiahli tento výsledok v bývalom Československu a kto menovite dokázal nariadiť a presadiť rozhodnutie konverzie zbrojárskeho priemyslu na Slovensku? Ďalšou zaujímavou skutočnosťou je, že výroba a predaj zbraní v Česku a na Slovensku sa v súčasnosti už neposudzuje ako niečo nehumánne, ako to bolo za socialistického Československa a tesne po revolúcii v roku 1989, ale výroba zbraní sa berie za významný ekonomický artikel, podobne ako to bolo a je stále vo vyspelých demokratických krajinách.
Po tretie: Ďalšia téza propagovaná masmédiami po revolúcii v roku 1989 hovorila, že plánované hospodárstvo pôsobilo negatívne na ekonomický rozvoj spoločnosti a že voľný trh všetko lepšie vyrieši, ako sa to deje vo vyspelých priemyselných krajinách (napríklad ako voľný trh vyriešil mnohé problémy v Anglicku za vlády M. H. Thatherovej). Samozrejme princípy voľného trhu v transformujúcich sa krajinách boli a sú výhodné pre KGI, ktorí majú odborníkov a väčšie skúsenosti s fungovaním voľného trhu. A tak isto bolo výhodné aby sa plánovalo, čo najmenej. Predpokladám, že takzvaný voľný trh vo vyspelých a nevyspelých krajinách relatívne plánovite riadi KGI, a KGI nepotrebuje aby sa do jej riadenia plietla nejaká iná plánovacia organizácia.
Zaujímavé boli pre mňa informácie o fungovaní voľného trhu v ekonomike Japonska, ktorý bol a je do značnej miery centrálne riadený. Eamonn Fingleton [37] popisuje Japonský systém moci ako inteligentne štruktúrovanú hierarchiu, ktorá má zhruba pyramidálny charakter. Na vrchu pyramídy je centrálna moc "the Ministry of the Big Storehouse", čo Angličania prekladajú ako Ministerstvo financií (MF). Keď najschopnejší absolventi najprestížnejšej Tokijskej Univerzity sú prijatí pracovať v tejto inštitúcii, pokladá sa to za podobnú česť, ako keby dostali Nobelovu cenu. Pod Ministerstvom financií v nižšej vrstve pyramídy sa nachádzajú banky s kľúčovými byrokratickými organizáciami (napríklad Ministerstvo medzinárodného obchodu a priemyslu) a kabinet. Pod nimi v ďalšej vrstve sú priemyselné korporácie. Ďalej sú tam menej významné byrokratické organizácie, priemysel bezpečnosti, tlač a hlavné politické strany.
MF na vrchu pyramídy kontroluje priamo alebo nepriamo finančný systém, systém daní, rozpočet a obranu. Táto obrovská koncentrovaná moc v rukách nevolených pracovníkov MF vo veľkej miere rozhoduje o smerovaní vývoja v Japonsku. Aby sa dokumentovala sila MF, stalo sa pravidlom, že pri rokovaniach s MF, iné organizácie musia poslať úradníka o dva stupne vyššej hodnosti, ako má úradník MF. Taktiež zaujímavé sú niektoré rozhodnutia MF, ako napríklad skoro úplný zákaz cudzích investícií v Japonsku, argumentujúc, že cudzí kapitál zničil Čínske a Otomanské Empírium. MF chránilo Japonský automobilový priemysel diskriminovaním importu áut až do roku 1988, keď Japonsko sa vyrovnalo v automobilovom priemysle Nemecku.