Marxizmus, socializmus, komunizmus a politické rozprávky o týchto pojmoch, alebo ako prebiehala kastrácia marxizmu

K napísaniu tohoto článku ma vyprovokoval chaos vo vyjadrovaní sa politikov, novinárov, diskusia okolo rezolúcie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy o komunizme, marxistická zmätočnos „Modelu socializmu pre 21 storočie“ z dielne Teoreticko-analytického pracoviska (TAP) KSČM, ale aj ďalšie prejavy a skutočnosti v politickom, ekonomickom a vedeckom živote tohoto sveta.

Ak sa chceme odborne vyjadrova na verejnosti, mali by sme dôsledne dodržiava terminológiu a metodológiu tej ktorej vednej disciplíny.

Filozofia, politická ekonómia, ekonómia, sociológia, politológia, ideológia je šes rozdielnych disciplín, každá so svojou metodológiou, terminológiou, ale aj poslaním. Kokteily, ktoré z nich namiešali politici v 20 storočí, spôsobili, že sa chováme ako opitý, neschopní rozumnej komunikácie. Chaos, ktorý zavládol, možno vyhovuje politikom, lebo môžu ma „vždy pravdu“, žiaž neuvedomujú si, že tým spôsobujú chaos v myslení más a vedeckého frontu, a masy, ale aj vedci potom páchajú historické omyly a škody (sem treba zaradi aj vojnové aženia, v súčasnosti i v minulosti odsudzovaný terorizmus, červené gardy a iné spoločenské neduhy). Osobne sem radím aj likvidáciu socializmu vo Východnej Európe.

Podrobnosti:

Všeobecne vo vedách sa používajú dve totálne protichodné metodológie.

A. Systémovo - sieová metóda. Podstatou tejto metódy je hžadanie jednotlivých problémov a ciest, ako ich odstraňova. Z hžadiska technickej praxe si ju môžeme predstavi ako vodárenskú spoločnos, ktorá spravuje vodovodné potrubie. Táto spoločnos zisuje jednotlivé poruchy a tieto následne odstraňuje buď jednotlivo alebo výmenou ocežového potrubia novým ocežovým potrubím. V spoločenskej formácii je to politický systém, ktorý spravuje danú spoločenskú formáciu, hžadá v nej problémy a tieto jednotlivo alebo skupinovo (problémy rovnakého charakteru) odstraňuje (problematikou údržby spoločensko-ekonomickej formácie sa zaoberajú predovšetkým politológia a sociológia).

B. Metóda základnej bunky. Jej podstatou je hžadanie spoločného koreňa pre rôznorodé problémy a cesty k jeho odstráneniu. Ak sa vrátime k vodovodnému potrubiu, tak predpokladajme, že vedec skonštatuje: „Väčšinu porúch na vodovodnom potrubí spôsobujú - hrdza, usádzanie vápnika, mangánu, železa na potrubí a tie a tie javy, ktorých spoločným menovatežom je fakt, že potrubie je zhotovené z ocele“. Ak nás chce vedec zbavi tejto skupiny porúch, navrhne, aby potrubie nebolo z ocele, ale povedzme z PVC, ktoré nebude hrdzavie, nebude na svojom povrchu viaza mangán, vápnik a pod. Najnovšie takýto revolučný nápad pre okna (a možno aj kúpežne a pod.) vypracovali v Austrálii, keď vyvinuli náter z nanomateriálov, ktorý neviaže na seba špinu ani baktérie. Zisovanie znečistenia systémovo-sieovou metódou a následné denno-denné umývanie a dezinfekcia sa stanú zbytočné. Toto však neznamená, že systémovo-sieová metóda teda za 1. upratovanie všeobecne už nebude potrebné, za 2. okna a kúpežne nebudú vykazova nové doposiaž nepoznané problémy.

Marx, keď skúmal spoločnos, dospel z záveru, že tieto metódy platia aj pre skúmanie a odstraňovanie problémov vo vývoji spoločnosti a boli používané aj v minulosti bez toho, aby boli popisované. Problémy otrokárskej či feudálnej spoločnosti sa riešili systémovo-sieovou metódou (v politickej rovine) až do chvíle, keď žudia v Holandsku a Anglicku neprišli na to, že väčšina problémov plynie z vlastníctva človeka človekom. Tak prišla na svet buržoázna revolúcia, ktorá odstránila základnú bunku problémov feudálnej spoločnosti, a to vlastníctvo človeka človekom. Treba dôrazne upozorni, že buržoázna revolúcia to nie je krviprelievanie v Anglicku, ktoré v tejto súvislosti prebehlo. Buržoázna revolúcia je len a len zrušenie práva na vlastníctvo človeka človekom, a nie politická cesta, po ktorej k nemu došlo. ( V Rakúsko - Uhorskú bolo mnoho pokusov o podobnú revolúciu, ale až dekréty o zrušení nevožníctva a poddanstva podpísané priamo panovníkmi možno považova za skutočné revolučné kroky. Nedošlo k výmene politického systému, len k výmene ekonomickej podstaty systému – zmene vlastníckych práv). Zmiešaním ekonomickej podstaty revolučného kroku s politickou formou, ktorú jej dali konkrétni žudia, vzniká nečitatežný konglomerát dvoch samostatných činnosti človeka, a cez neho podnety na nezmyselnú činnos.

Marxizmus komunistický pohlavári a vedátori (pôvodný marxizmus a ani radoví komunisti s tým nemali nič spoločné) prezentovali ako konglomerát filozofie, politickej ekonómie a vedeckého komunizmu (politológie) - komunistický svätý triumvirát. Na prvý pohžad nevinná vedátorská hra znamená praktický prvý krok ku kastrácii marxistickej metodológie (ďalej len marxizmu). Ak chceme hžada „základnú bunku“, tak ju nemôžeme hžada v troch rôznych vedných disciplínách ale len v jednej. V Moskve boli tri vysoké školy a každá definovala inú základnú bunku socializmu a naviac všetky tri spoločne ju hžadali v hlúpej vedeckej oblasti. Aký bol praktický význam tohoto zrovnoprávnenia základov marxizmu? Ochrana moci komunistických pohlavárov a vedátorov!!! (Ak je nedelitežná veda, nemôže by delitežná ani prax, a tak socializmus - spoločenské vlastníctvo je neodmyslitežne späté s diktatúrou proletariátu, diktatúra s vedúcou úlohou strany a vedúca úloha strany je založená na demokratickom centralizme. Útok na ÚV je zároveň útokom na základy socialistickej spoločnosti.)

Ak chceme odhali túto pravdu, musíme pochopi ďalšiu kastráciu marxizmu, ktorú komunistický vedátori uskutočnili. Socializmus prehlásili za prvú etapu budovania komunistickej beztriednej spoločnosti. Ak je spoločnos beztriedna, potom nemá vlastné vnútorné protirečenie (vlastné triedy), len protirečenia zdedené (boj proti bývalým kapitalistom, kulakom a pod.) alebo vnášané zvonku (špióni, disidenti a pod.). Zároveň však to znamená, ak neexistujú vlastné vnútorné protirečenia, niet v tejto spoločnosti ani zápornej základnej bunky a teda ani miesta pre uplatnenie metódy základnej bunky - podstaty revolučného učenia Karola Marxa voči tejto spoločnosti!!! Aby túto kastráciu a impotentnos „nového“ marxizmu zahladili, vedátori naďalej hžadajú „základnú bunku“ socializmu a aj nachádzajú A. plánovitos, B. kolektivizmus, C. spoločenské vlastníctvo. Nuž hej! ale toto sú bunky ako pozitíva a veda všeobecne a marxizmus konkrétne pozitívne bunky nezaujímajú, pretože tu niet čo vedecký rieši, jedine ak ospevova. Tak potom vznikla aj politická ekonómia socializmu ako „Óda na spoločenské vlastníctvo“, až kým títo vedátori si nepriznali, že to nikam nevedie, a tak uskutočnili poslednú kastráciu marxizmu, a to teoretickú a následne praktickú likvidáciu „spoločenského vlastníctva“, (teda kladnú základnú bunku – jediný to produkt politickej ekonómia K. Marxa) namiesto toho, aby si priznali 70 ročné blúdenie a klamanie o marxizme (obetovali svoje diea - socializmus, ktorý im prerástol cez ich obmedzené /vykastrované/ myslenie, aby si zachránili a upevnili svoje teplé miestečka v spoločnosti).

Čo je marxizmus?

Ak máme vychádza z metodológie základnej bunky, tak je potrebné zruši „komunistický triumvirát“, definova a objasni základnú vednú disciplínu, na ktorej je marxizmus postavený. Poslaním marxizmu je hžadanie cesty k sociálne spravodlivej (komunistickej) spoločnosti. Z toho jasne plynie, že kžúčovú úlohu tu musí hra Marxová politická ekonómia (filozofia a politológia sú len pomocné vedné disciplíny), avšak znovu vzniká tu problém, čo to tá politická ekonómia je? Je to ekonómia? Nie! Predstava, že súčasná ekonómia môže privies žudstvo k sociálne spravodlivej spoločnosti, je podobná ilúzia ako predstava, že meteorológ môže ovplyvni počasie. Pôvodná ekonómia (oikonómia) bola určená na rozumnú dežbu produktov človeka v komunite. Ta dnešná sa tejto povinnosti totálne vyhýba a prenecháva vožnu ruku TRHu - živelnosti. Samotná ekonómia sa uspokojuje len s prognózovaním vývoja a podobne, ako meteorológ sa uspokojí s odporučeniami, aby si jej konzumenti zobrali dáždnik či slnečník.

Karol Marx pochopil, že rastúci ekonomický antagonizmus a z neho plynúce napätie (vrátane jeho riešenia silou) nie je možné takouto pasívnou vednou disciplínou (postavenou na systémovo sieovej metóde) zastavi, a preto sformoval politickú ekonómiu kapitalizmu, založenú na metóde základnej bunky, aby hžadala cestu k obnoveniu pôvodného zmyslu oikonómie (ciežavedomej žudskej činnosti), avšak teraz nie v rodovej komunite, ale v celosvetovom priestore. Tak ako sociálna spravodlivos v rodovom zriadení bola samozrejmosou, tak aj budúca celosvetová spoločnos musí by vybudovaná na takomto základe, a nie na okrádaní sa. TRH i keď podlieha zákonom nie je nič iné ako ekonomické bojové umenie, pri ktorom vyhráva silnejší či bezohžadnejší, a preto antagonizmus nemožno zastavi politickými metódami.

Odsúdi marxizmus a komunizmus znamená odsúdi snahu človeka po rozumnom, žudskom a ciežavedomom konaní v ekonomických vzahoch medzi žuďmi. Zároveň toto odsúdenie znamená da zelenú ešte výraznejšiemu prehlbovaniu priepasti (antagonizmu), o ktorej hovorí graf v prílohe.

Tento graf hovorí o narastaní antagonizmu medzi štátmi, ale podobný antagonizmus nám rastie aj v jednotlivých štátoch (vrátane tých najbohatších), a naviac aj medzi žuďmi a prírodou. Ak najvýraznejším produktom snahy žudí o riešenie či posilnenie tohoto antagonizmu je fyzické násilie, tak aj príroda proti nemu bojuje svojím spôsobom vo forme zvyšovania teploty, hurikánov, kyslých dažďov a pod.

Človek proti tomuto vývoju bojuje aj v politickej rovine, zakladaním rôznych spolkov a inštitúcii (OSN, Svetová banka, MMF, OECD, EÚ, Zelený, Charita, odpúšanie dlhou a pod.), žiaž ako ukazuje prax, ich vplyv rovnako ako pri silovom riešení je obrátený, ako je ich úmysel. Antagonizmus pod patronátom OSN (založenej na riešenie celosvetových problémov) narástol za 50 rokov o viac ako predtým rástol 150 rokov bez celosvetovej inštitúcie.

Prečo je tomu tak. Tieto snahy človeka riešia následky a neodstraňujú základnú (rakovinotvornú) bunku týchto problémov. Tak ako u rakoviny čim viac zdravých buniek telo vyprodukuje, tým viac potravy a sily získajú rakovinotvorné bunky, aby nakoniec spôsobili kolaps zdravého organizmu. O tomto je marxizmus.

O čom je socializmus?

Socializmus je sformovanie spoločensko – ekonomickej formácie, v ktorej bola základná bunka kapitalizmu (tak ako ju definoval K. Marx - súkromné vlastníctvo) odstránená a nahradená spoločenským vlastníctvom. Prečo navrhol K. Marx odstránenie súkromného vlastníctva? Cena produktu (TOVAR) ako podklad pre konečné delenie v spoločnosti sa v kapitalizme tvorí v útrobách súkromného vlastníctva po celom svete, a preto to nie je ani nemôže by (aspoň na základe dnešného poznania) ciežavedomá spoločenská činnos (spoločnos ako celok praktický nemá žiaden vplyv na dežbu produkcie miliónov žudí skrytých za súkromným vlastníctvom kapitálu). Ide o živelnú činnos, ekonomický boj človeka proti človeku, a nie konanie na základe najlepšieho vedomia a svedomia spoločnosti ako celku. Spoločenské vlastníctvo (bez podielové spoluvlastníctvo výrobných prostriedkov všetkých občanov a nie štátne) je absolútne objektívna ekonomická podstata pre rozumné delenie celospoločenskej produkcie podža jej najlepšieho vedomia a svedomia. Ak boli problémy v socializme, tak tie neplynuli z tejto ekonomickej podstaty, ale z postojov politickej nadstavby (ekonomického a politického poznania) k tejto absolútne objektívnej podstate!!!

Tak ako základná pozitívna bunka kapitalistickej spoločnosti – „slobodný človek“ nie je zodpovedná za zločiny páchané v kapitalizme, tak ani „spoločenské vlastníctvo“ nenesie zodpovednos za neprimerane dlhú diktatúru či neschopnos a iné chyby a zločiny politickej moci. Skončime s neprehžadnými konglomerátmi politiky, ekonómie, ideológie atď. atď., pretože nakoniec budeme veša kone za to, že z ich sediel jazdci striežali na žudí. Socializmus napriek svojej absolútne objektívnej základni bol je a zatiaž ostáva problémom ekonomickým (socialistická ekonómia /poznanie/ ako správca tejto podstaty nezvládala prístup k tejto podstate), tak ho riešme politickou ekonómiou socializmu (metódou základnej bunky, samozrejme zápornej a nie kladnej), a pokiaž boli páchané zločiny v politickej rovine, tak ich riešme súdnymi procesmi voči konkrétnym vinníkom (systémovo sieovou metódou).

S 99% istotou prehlasujem, že: Socializmus nie je komunizmom, ani jeho prvou fázou. Socializmus je len ďalšia spoločensko-ekonomická formácia na ceste žudstva medzi dvoma komunistickými spoločnosami - prvobytno-pospolnou a komunistickou na celosvetovej úrovni (rovnako žudskou a spravodlivou). Socializmu preto bude potrebné odstráni ďalším revolučným krokom, pretože má svoju vlastnú negatívnu základnú bunku, ktorú sme zatiaž neodhalili. O tom či to bude posledná, alebo ich bude ešte niekožko, zatiaž je predčasné diskutova. Možno už po ďalšom revolučnom kroku sa dopracujeme ku komunistickej a možno ich bude potrebné uskutočni ešte veža.

Nuž a komunizmus?

Vedecký povedané príde čas, keď naše poznanie bude schopné uskutočni vežký revolučný krok – NEGÁCIU NEGÁCIE. Otrokárska spoločnos negovala prvobytno-pospolnú spoločnos a položila základy triedne rozdelenej spoločnosti, v ktorej s rôznymi obmenami (vrátane socialistickej) žijeme doposiaž, pretože zatiaž naše poznanie nedospelo k tomu, aby sme ju zlikvidovali v celosvetovom priestore. źudovo povedané, je to ideová predstava človeka o tom, že rozvojom svojho poznania (vedy) sa dopracuje k tomu, aby sa človek správal k človeku ako skutočný človek, a nie horšie ako zviera. (Lev ak sa nažerie, tak zbytky prenechá iným zvieratám, aby sa nasýtili, človek nie, ten svoje zbytky zničí alebo predá, aby sa priepas medzi ním a chudobným ešte prehĺbila.) Kvôli tomuto ideálu žudia vstupovali do komunistických strán, kvôli tomuto ideálu žudskosti umierali v boji s fašizmom. Tak ako veriacich kresanov neviedli ku kynoženiu celých národov či upažovaniu čarodejníc Kristus a kresanská ideológia, ale konkrétni žudia (politici, kňazi a pod.) s túžbou po moci a bohatstve, rovnako je to aj s komunistickou ideológiou a komunistickými pohlavármi a vedátormi.

Komunistická ideológia a marxizmus si zaslúžia našu rehabilitáciu za kastráciu a očistenie od historického bahna, do ktorého ich zabalili politici, a nie naše opovrhovanie.

Tožko vožné rozprávanie o tom, ako socializmus mohol vníma aj radový občan, ak by ho neboli opíjali politickými kokteilmi. Pre porovnanie je dole uvedený citát z práce „Bedřich Engels - Zásady komunismu“ z roku 1847, zo stránky www.sds.cz

V Michalovciach 1.2.2006, Andrej Sablič