<img src="http://i.nyx.cz/V/VIR_KENNY.gif"> ;

Vďaka, pokus, naozaj som sa zľakol, že spam pokračuje :-)) A to nie som amater...

Ďakujem pokus-u za inšpiráciu. Úplne som zabudol na MOC informačnú (v tom aj elektronickú vrátane spamu). Informačné technológie živelne porodili systémovú informačnú MOC v čele s informačnými otrokármi a ich platenými či ideovými pandúrmi, ktorí na základe vlastnej hlúposti plynúcej z pocitu MOC-i, alebo otrockej službe MOC-i ekonomickej a politickej sa správajú v informačnom priestore ako slon v porceláne – ničia všetko čomu nerozumejú!!! Klobúk dole pred nimi, ŠTBáci so svojou fantáziou k ničeniu boli úplný babráci.

mne při čtení Sabličova příspěvku napadlo:

1) Už při jiných příležitostech jsem volal po počáteční definici, abychom se nepohybovali v mlhavém prostoru myšlení. Myslím, že je třeba nejprve pojem MOC definovat. Shodneme se na tom, že moc je schopnost dosahovat vlastního cíle, a to i navzdory opozici?

2) Je to opravdu MOC, která determinuje třídní strukturu? Nejsou to spíše její předpoklady? Neohrožujeme svou analýzu, když se zastavíme u MOCi, tedy na povrchu procesů?

3) Jsme oprávněni oddělovat živelnost a neživelnost použití MOCi? Co je tím kriteriem, které na rozlišení použiji?

4) Nedopouštíme se nepřípustného zjednodušení, když pracujeme s pojmem "komunisté"? Neměli bychom ho také před použitím definovat? Nebylo by správné tento pojem pro potřeby takovéto analýzy strukturovat? Kdo rozhodl v 80. letech o přechodu národních podniků na státní podniky? Byli to komunisté?

To jsou otázky, které mne napadly a kterými by bylo třeba zabývat se podle mne dříve, než bychom přešli k "uvědoměle delegované politické moci".

k 1. Súhlasím "Shodneme se na tom ..."
k 2. Veľmi potešiteľná otázka, pretože volá po použití "metódy základnej bunky" a to je vedecké. Súhlasím s "u MOCi, tedy na povrchu procesů", ale článok bol písaný pre tých ktorí nemajú "podpovrchové videnie". Pre odborníkov na "podpovrchové videnie" uvediem genézu vzniku jednej z MOCi a to MOCi ekonomickej, dnes vládnúcej ostatným MOCiam,: "Základná bunka TOVAR, ktorá produkuje SÚKROMNÉ VLASTNÍCTVO KAPITÁLU z ktorého plynie MOC EKONOMICKÁ nad spoločnosťou a ostatnými formami MOCi".
k 3. Jednoznačná odpoveď znie: Sme opravnení, ak tomu rozumieme a ak tomu nerozumieme tak sa o to musíme snažiť, inač sa premeníme na "historické kamene". Jedná zo všeobecných zákonitosti vývoja sveta hovorí o "Jednote a boji protikladov" (ďalej ZoJaBP). Naša spoločnosť je vo vývoji a teda pre ňu táto zakonitosť platí nezavisle na tom čo si myslíme. Človek vývoj nezmení ale môže poznaním jeho smerovania tento urýchliť alebo spomaliť. A teraz konkretne. MOC vo všeobecnej podobe sa počas pôsobemia ZoJaBP prejavuje v dvoch podobách - súbjektívnej (živilne vzniknutej) a objektívnej (všeobecne uznavanej) pričom proces smeruje k víťazstvu objektívnej MOCi. Stáva sa to po revolučnej "premene kvantity na kvalitu a naopak". Po tomto kroku ZoJaBP prestáva pôsobiť a vzniká jednoliatý celok, teda to o čom sníval Marx, keď hovoril o beztriednej spoločnosti, žiaľ zabudol povedať "AKEJ", teda čo bude predmetom beztriednosti! To čo píšem ja si nevymyšľam, ja len opisujem to čo v spoločnosti prebehlo a prebieha. Takto prebehla buržoázna revolúcia a vznikla z pohľadu fyzickej MOCi beztriedná spoločnosť. Spoločnosť bola zbavená súbjektívnej fyzickej MOCi a zvíťazila fyzická objektívna MOC (slobodný človek). Aby sa subjektívna fyzická MOC nevratila, objektívna fyzická MOC bola zakotvená v MOCi politickej (žiaľ táto je len vo vývoji a posobí v nej ZoJaBP, teda?

k 4. Dospel som k tomu istému záveru. Navrhujem, aby sme komunistami volali ľudí (vrátane členov strany) ktorí túžia (zatiaľ len) "po sociálne spravodlivej spločnosti" a oddelili sme ich tak od "komunistických papalášov" ktorí si uzurpovali politickú MOC v strane i spoločnosti. Skúsim to použiť: "Komunistický papalaši v ČSFR dňa 15.júna 1988 v rozpore s vtedy platnou Ústavou, prostredníctvom svojích figuriek u štátnej moci, uskutočnili kontrarevolúciu a zlikvidovali socializmus. Národ vratane skutočných komunistov, v novembri 1999 nelikvidoval socializmus, ale už len MOC komunistických papalašov. Historická otázka znie: Bolo to živelné alebo cieľavedomé? Nebolo to na podnet komunistických papalašov, aby mohli rychlejšie privatizovať národu štátom, na ich príkaz, ukradnutý majetok?!"