O „MOC-i“

V tomto článku mi nepôjde ani tak o používanie „MOC-i“, tam kde je to spoločenský cieľavedome (uvedomele a konkrétne delegovanej), tu pôjde predovšetkým o systémové používanie (privlastnenej, živelne vyvinutej a pod.) fyzickej, ekonomickej, politickej, náboženskej, etickej, etnickej, národnej, pohlavnej (patriarchát – matriarchát), vekovej (dospelí – deti), dnes aj ekologickej a inej „MOC-i“ jednej skupiny obyvateľstva v komunite (triedy) voči inej skupine (triede) a to v rodine počnúc a celosvetovou komunitou končiac.

Vzorovým a nevyvrátiteľným príkladom nám môže byť otroctvo. Fyzická „MOC“ otrokára nad otrokom vznikla živelne, a preto bola v otrokárskej spoločnosti systémovo a dokonca uvedomelé používaná (aj časť otrokov bola presvedčená, že bez nej by nemohla existovať a fungovať spoločnosť a toto možno tvrdiť aj dnes, že v danom období bez systémového používania fyzickej „MOC-i“ ochraňovanej aj „MOC-ou“ politickou by sa spoločnosť zmietala v chaose). Použitie „MOC-i“ bolo však uvedomele delegované? NIE! Prišiel však čas keď spoločnosť zistila, že tomu tak nemusí už byť a fyzická „MOC“, ako systémový prvok sa v spoločnosti prestala používať, používa sa len, ako konkrétne delegovaná (napríklad sudcom, aby mohli zatvárať spoločnosti nebezpečné osoby do väzenia). Samozrejme ak opomenieme nelegálne používanie „MOC-i“ vojenskej, teroristickej a pod.(vojenská moc sa dnes mimo jednoznačnej obrany používa vždy nelegálne, pretože o nej rozhoduje systémová politická „MOC“, ktorá nie je uvedomele a konkrétne delegovaná).

Aby sa mohla „MOC“ uplatňovať vznikli k tejto potrebe aj jej zodpovedajúce komunity – rodina, regióny, štát, medzinárodných inštitúcii (SB, MMF apod.), pre tento účel sa buduje aj OSN a pod. Mnoho teoretických výstupov, ale aj reálnych rebélii je smerovaných proti existencii týchto inštitúcii, alebo predpokladá ich historickú (dočasnú) úlohu. Sú takéto úvahy opodstatnené? Nie sú! Ak má spoločnosť fungovať ako celok, potom musí mať svoju organizačnú štruktúru (výrobnú, ekonomickú, spoločenskú, územnú a pod.) aby bolo jasné aká „MOC“ v organizačnej jednotke sa používa, aké sú jej hranice a pod., pretože bez toho by nemohla existovať organizovanosť, ale ani „uvedomelá sloboda“ ktorá musí byť nielen povolená, ale aj garantovaná komunitou!!!

V čom je problém?

Rôzne formy „MOC-i“ sú zastrešované a sceľované v komunite „MOC-ou“ politickou. Politická „MOC“, ako systémový prvok vznikala postupne, a teda jej vznik treba považovať za živelný. Naviac politickú „MOC“ formovali predovšetkým vládnuce triedy na ochranu svojej „MOC-i“ (fyzickej či ekonomickej¹), preto jej nielen hovoríme, ale je to aj skutočne „MOC“ triedna (vládnucej triedy). Rebéliu vlastne provokuje nie štát a pod., ale systémová živelne vyvinutá politická „MOC“.

Marx a komunisti učenie o triedach veľmi dobre rozpracovali žiaľ nedokončili a takéto nedokončené učenie aplikovali v praxi, čim „POLITICKÚ „MOC“ i seba historický znemožnili. Z politickej „MOC-i“ živelne vyvinutej, povýšenej na „uvedomelú“ v rukách komunistov, vznikla dokonala karikatúra jej vlastnej podstaty a potreby pre spoločnosť.

Je to na smiech i k plaču, ale Marxovi a komunistom za to patrí jedno historické poďakovanie a nie len za to.

Ďalší dôvod na poďakovanie im patrí za to, že podvedome túto skutočnosť cítili a tejto „MOC-i“ sa vzdali, bez použitia „MOC-i“ fyzickej, ktorú mali k dispozícii.

Toto však nie je všetko. Ďalšie historické poďakovanie im prináleží za budovanie socializmu, i keď oni sami (to čo vedeli naši otcovia) to dnes nevedia, teda nevedia, čo je to socializmus!

Socializmus je spoločenské vlastníctvo kapitálu, ktoré likviduje podmienky na uplatňovanie ekonomickej „MOC-i“ jednej skupiny občanov (triedy vlastníkov kapitálu) voči ostatnej časti spoločnosti – proletariátu (nevlastníkov²). Marx túto potrebu (zospoločenštenia) chcel dokázať v Kapitále, žiaľ Kapitál to nedokazuje, Kapitál (politická rozprávka) túto potrebu len politický (ideologický) zdôvodňuje. Túto pravdu³ socializmus praktický potvrdil. Majster, riaditeľ atď. majú v socializme ekonomickú „MOC“ len delegovanú a môžu byť jej kedykoľvek zbavený. Naviac ľubovoľný občan, ako bezpodielový vlastník kapitálu má právo na informácie o tom, ako sa s ním hospodári, ale aj právo na jeho užívanie pre obživu seba a svojej rodiny (v kapitalizme neznáme či dokonca zakázané práva). Žiaľ komunisti to nepochopili a skôr ako pustili politickú „MOC“ z rúk, zlikvidovali svoje zdravé dieťa – socializmus. Socializmus z hľadiska systémovej ekonomickej „MOC-i“ však nie je ešte ekonomický beztriedna spoločnosť. Je potrebný ešte druhý (v poznaní a aplikácii ekonomickej „MOC-i“ - ekonómii) revolučný krok, ktorý potvrdí prvý tak, že už nebude pochyb, že bol správny. Pre pochopenie pointy: kapitalizmus je, z hľadiska systémovej fyzickej „MOC-i“, už beztriedna spoločnosť, zatiaľ čo feudalizmus ňou ešte nebol, ale nebol už ani otroctvom.

Čo z doteraz uvedeného plynie?

1. Systémovú politickú „MOC“ v dnešnej podobe (všeobecnú a živelne vyvinutú vládnucimi triedami) treba analyzovať, odstrániť a nahradiť „politickou MOC-ou“ uvedomelé delegovanou.
2. Učenie o triedach má podstatne širší zmysel, než aký mu dal Marx, ale predovšetkým, ako ho sprznili komunisti (uspôsobili potrebe svojej politickej „MOC-i“).
3. Hovoriť o beztriednej spoločnosti všeobecne bez definície obsahu beztriednosti je nezodpovedné a idealistické!
4. Hovoriť dnes o všeobecnej slobode je to isté, ako hovoriť o nej v Starovekom Grécku či Ríme⁴.

Pre dnešok to stačilo. Pravdu treba prežuť, prediskutovať a pod., aby z nej nebolo bolenie hláv, skôr ako budeme hovoriť o projekcii „Uvedomelé delegovanej „MOC-i POLITICKEJ“.

Andrej Sablič, Michalovce, 29. 5. 2007

PS: Moje poďakovanie patrí skupinke diskutujúcich na http://www.sds.cz/, ktorý má občas vyprovokujú, aby som rozmýšľal aj o veciach, ktorým sa bežne nevenujem.

Poznámky:

1 Kapitalizmus – systémová, živelne vyvinutá ekonomická „MOC“, zároveň šedá to eminencia systémovej „MOC-i“ politickej. SB a MMF sú jej inštitúciami a preto sú choré a zlé. Ak padne systémová ekonomická „MOC“ neznamená, že bude treba ich zrušiť, dostanú len uvedomele a konkrétne delegovanú „MOC“ a budú plne slúžiť celej spoločnosti a nie jednej triede či skupinke štátov. Takto treba vidieť aj kapitalistu, on nie je rakovinotvornou bunkou spoločnosti, tou je funkcia, ktorú mu spoločnosť pridelila. Kapitalista, komunista, kňaz, príslušník ŠTB a pod. to nie sú genetické ale spoločenské produkty.

2 Z pohľadu „MOC-i“ ekonomickej neexistuje robotnícka trieda, pretože jej protipólom by bola trieda duševných pracovníkov. Protipólom kapitalistov, teda tých ktorí rozhodujú o deľbe spoločenskej produkcie od najmenšej komunity po celosvetovú je proletariát, teda ľudia ktorý nemajú právo na tejto činnosti sa podieľať, dokonca cez zákony o ochrane osobných údajov majú to výslovne zakázané.

3 Teoretický to dokazujem v článku: „Ekonómia v súčasnom stave je zlodejská „vedná“ disciplína (chorá ideológia), a preto by mala byť exkomunikovaná zo spoločnosti serióznych vedných disciplín.“

4 Len pre zamyslenie sa nad tým ako sa uplatňuje dnes ekonomická MOC v umeleckej tvorbe: v Literárních novinách 2007-20 na straně 15: „Takže kapitalismus představuje pro tvorbu drastičtější omezení než komunismus? Je paradoxní, že komunismus, který měl ve svém slovníku heslo Všechno pro lid, toleroval spoustu výrobků, které lid vůbec nezajímaly.“