Typický bol prístup USA, ako významnej časti KGI ku demokratickým voľbám v Čile. Ako píše Noam Chomský [17] USA sa angažovali vo voľbách v Čile v roku 1964, aby sociálny demokrat Allende nevyhral voľby. Podľa "Church Committee", USA použili viac peňazí na obyvateľa v Chile aby ovplyvnili voľby v tejto krajine, ako bolo použité na dvoch kandidátov na amerického prezidenta Johnsona a Goldwatera spolu v roku 1964.
I napriek vplyvu USA v ďalších voľbách v Čile v septembri 1970 za prezidenta bol v demokratických voľbách zvolený sociálny demokrat Salvador Allende, ktorý podporoval znárodnenie najväčších priemyselných podnikov patriacich KGI a ďalšie reformy. Samozrejme jeho politika nebola v súlade z politikou USA. Po víťazstve Allendeho vo voľbách si americký prezident Nixon dal zavolať dôležitých ľudí, aby sa dohodli na ďalšom postupe proti Čile. Ako píše vtedajší riaditeľ CIA Richard Helms, ktorý bol prítomný na stretnutí, prezident Nixon navrhol stratégiu "make the economy scream", ako mäkkú cestu na odstránenie Allendeho z moci. Až mäkká cesta nebude fungovať tak sa použije tvrdá cesta, t.j. vojenský prevrat, čo sa aj neskoršie stalo.
"Make the economy scream" pre Čile zhruba znamenalo, že "treba urobiť všetko tak, aby Čílska ekonomika od bolesti zaručala". V inštrukciách, ktoré dostal americký veľvyslanec v Čile Edward Korry bolo: Urobiť všetko, čo je v našej moci aby sme odsúdili Čile a Čilanov na maximálny úpadok a chudobu. Bolo to pre USA veľmi jednoduché, lebo KGI vlastnila v Čile okrem iného, najdôležitejšie bane a továrne, taktiež rozhodovala, kde, ako a začo sa budú výrobky exportovať, a či sa vôbec budú exportovať a čo sa bude a nebude importovať.
Rád by som vedel u koľkých krajín sveta sa dá v súčasnosti úspešne aplikovať to Nixonovské "make the economy scream".