Studená vojna a súťaženie kapitalizmu a socializmu

Predpokladám, že KGI účinne pôsobila pri tvorbe a zániku studenej vojny a pri súťaži kapitalizmu a socializmu.

Ešte za existencie socialistického Československa, často krát nám bolo pripomínané, že socialistický ideologický aj ekonomický systém súťaží s kapitalistickým ideologickým a ekonomickým systémom. A taktiež nám bolo stále pripomínané ako socialistický systém je neschopný v súťaži s kapitalistickým systémom. Zaujímavé je, že nikto nehovoril o počiatočných podmienkach súťaženia, o ktorých som sa dozvedel až nedávno a ktoré zhruba popíšem.

Po Druhej svetovej vojne USA ako jediná krajina vyšla z vojny bohatšia ako bola pred vojnou. Zatiaľ čo produkcia hrubého národného produktu USA sa zvýšila o viac ako 50% počas II. svetovej vojny, v Európe ako celku (bez ZSSR) sa znížila o 25%. USA nedotknuté vojnou v roku 1946 vlastnili 20 miliárd dolárov v zlatých rezervách, čo v tej dobe bolo 61% zlatých rezerv celého sveta. USA vyrábali viac ako 50% svetovej priemyselnej produkcie a tretinu všetkých výrobkov sveta. USA mali jednoduchú a ľahkú úlohu stať sa najväčším exportérom výrobkov, kapitálu a ideológie na celom svete. Naproti tomu v roku 1946 ZSSR zničený vojnou sa dostal v ekonomických parametroch o 10 rokov dozadu. Zaujímavé by bolo vedieť pomer hodnoty majetku základných prostriedkov, alebo celkového majetku v roku 1946 na jedného obyvateľa v USA a ZSSR. Bol tento pomer 10x, 100x, 1 000x, 10 000x, alebo 100 000x vyšší v USA ako v ZSSR? Vie sa táto hodnota?

Nerovnakú ekonomickú pozíciu ZSSR a USA mal ešte zvýrazniť nový ekonomický systém zavedený v bohatom kapitalistickom svete. Počas Druhej svetovej vojny ekonómovia v USA hovorili, že svetová kríza v 30-tych rokoch bola v dôsledku zlého fungovania medzinárodnej ekonomiky, kde negatívne pôsobili napríklad tarify na dovoz a vývoz, neférová ekonomická súťaž, obmedzený prístup k surovinám, vládna politika sebestačnosti, atď. Priemysel orientovaný na export potreboval, aby sa po Druhej svetovej vojne otvorili nové zdroje surovín a nové voľné trhy, ktoré by absorbovali ich produkciu. S tým je spojená aj vojenská kontrola územia odkiaľ sa suroviny dovážajú, kde sa investuje kapitál a kde sa vyváža produkcia. V spojení s tým sa zaviedol systém nových ekonomických vzťahov vytvorením MMF, Svetovej banky, GATT, atď, ako bolo už popísané v predchádzajúcich kapitolách. Tento súbor nových ekonomických vzťahov bol vytvorený tak, aby výhodne pracoval, a doteraz pracuje pre západný kapitalizmus, t.j. najvýhodnejšiu pozíciu v tomto ekonomickom systéme majú bohaté krajiny a nevýhodnú chudobné krajiny. Inými slovami, novovytvorený ekonomický systém sa snaží zaručiť, že bohaté krajiny ostanú bohaté a chudobné krajiny ostanú chudobné.

Ekonomickú a ideologickú pozíciu USA po Druhej svetovej vojne vystihujú prejavy vysokých vládnych činiteľov USA. Napríklad, Americký plánovači po druhej svetovej vojne z ministerstva zahraničia a "Council on Foreign Relations" súhlasili, že dominácia USA na svete musí ostať aj naďalej. Metódy postupu vidieť z úryvku z dokumentu "Policy Planning Study 23" z roku 1948 Geoge Kennana, vedúceho plánovacieho oddelenia ministerstva zahraničia. Dokument bol písaný pre ministerstvo zahraničia [prebrané z kníh 16, 22]: "my (USA) máme okolo 50% svetového bohatstva, ale len 6.3% populácie... Naša reálna úloha v budúcnosti je navrhnúť spôsob vzťahov, ktoré nám dovolia ostať na tejto pozícii... Aby sa tak stalo, my sa musíme zbaviť všetkej sentimentality a snívania, a naša pozornosť sa musí koncentrovať všade na naše súčasné národné ciele... My musíme prestať rozprávať o nejasných a nereálnych cieľoch ako sú ľudské práva, zvýšenie životného štandardu a demokratizácie. Ten deň nie je tak ďaleko, keď sa budeme musieť zaoberať s priamym pojmom moci. Čím menej sa budeme potom hatiť idealistickými sloganmi tým lepšie".

Podľa rozhovoru Kennana pre veľvyslancov v Latinsko - amerických krajín: "hlavný záujem politiky USA musí byť ochrana našich surovín (samozrejme na území krajín Latinskej A-meriky). Preto my musíme bojovať s nebezpečným kacírstvom, ktoré podľa správy rozviedky USA sa šíri v Latinskoamerických krajinách, t.j. idea že vláda má priamu zodpovednosť za blahobyt národa".

V podobnom duchu Generál Maxwell Taylor prehlásil: "Ako vodcovia, ktorí máme moc, môžeme očakávať, že musíme bojovať aby sme bránili naše národné hodnoty proti tým, ktorí nemajú nič".

Ozaj, koľko je pravdy na tom, ako píšu niektorí autori [6, 35], že anglické slovo "slave" (otrok) vzniklo ako synonymum slova "Slav" (Slovan)? Napríklad, v knihe [6] sa píše, že v deviatom storočí zotročený Slovania (Slavs) pracovali v baniach Franského panovníka Charlemagne. Toto zotročenie východoeurópskeho národa bolo tak časté a trvalo tak dlho, že slovo Slav (Slovan) sa stalo synonymom otroctva (Slave). Alebo zotročenie už bolo ďaleko predtým [35]?