Súhlasím s niektorými autormi a aj s niektorými vládnymi predstaviteľmi USA, že Studená vojna a Železná opona boli dôsledkom rozdielneho svetonázoru kapitalizmu a komunizmu, kde socializmus (komunizmus) mohol vojensky, politicky a ekonomicky konkurovať kapitalizmu.
Napríklad postoj George Kennana v októbri 1947: "To nie je Ruská vojenská moc, ktorá nás ohrozuje, ale to je Ruská politická moc". Názor prezidenta Eisenhowera bol podobný: Rusi neplánujú vojenské obsadenie Západnej Európy. Hlavná úloha NATO v západnej Európe bola "dávať pocit dôvery populácii, na ktorú vplývame, dôvera, ktorá ich urobí politicky odolnými proti komunistickej ideológii". Podobne McGeorge Bundy píše, že balistické rakety by mali byť zakázané dohodou ešte predtým, ako sú rozmiestnené, i keď predstavujú len menšie potenciálne nebezpečenstvo pre USA. Bolo to vždy politické nebezpečenstvo, takzvaný komunizmus, čo je naša prvoradá starosť. V knihe [16] N. Chomsky opisuje súkromný rozhovor medzi John Foster Dullesom, ktorý bol ministrom zahraničia USA a jeho bratom Allenom, ktorý bol riaditeľ CIA. "Komunizmus má schopnosť získať kontrolu nad pohybom más... to je niečo také, čo my nemáme možnosť duplikovať. Komunisti apelujú na chudobných ľudí a títo chudobní ľudia chcú pľundrovať bohatých. Preto my ich musíme premôcť, aby sme ochránili našu doktrínu, ktorá hovorí, že bohatí majú pľundrovať chudobných".
USA odmietali akúkoľvek možnosť na mierové vyriešenie studenej vojny, pri ktorej by ostal komunizmus intaktný. Studená vojna mohla skončiť len vtedy, keď komunizmus zanikne. Súhlasím s názormi autorov, ktorí hovoria, že dôvod studenej vojny bol hlavne v tom, aby vrátil obrovské územie bývalého ZSSR znovu tam, kde vlastne bolo v novodobej histórii, ako územie odkiaľ sa dovážali lacné suroviny, vyvážali spracované výrobky a bola lacná pracovná sila pre západ [17].
Oficiálne studená vojna bol konflikt medzi dvoma superveľmocami spôsobený Sovietskou agresiou, kde Sovietsky zväz chcel ovládnuť celý svet. USA bola vedúca sila na druhej strane, ktorá chránila slobodu a demokraciu celého sveta od Sovietskej agresie. Zaujímavé je, že keď porovnávame vojenskú agresiu ZSSR a USA (ako bolo už popísané v predchádzajúcich kapitolách), boli to práve USA chrániace svet od Sovietskej agresie, ktoré vojensky intervenovali v cudzích krajinách niekoľkonásobne viac ako ZSSR. A dokonca intervenovali aj po zániku ZSSR.