Podľa údajov z knihy P. Kennedyho [26], v Rusku okolo roku 1914 patrilo cudzincom 90% baní, skoro 100% ťažby nafty, 40% metalurgického priemyslu, 50% chemického priemyslu a 28% textilného priemyslu. V Rusku v roku 1913 vedelo čítať a písať len 30% populácie, čo bolo oveľa menej ako v Anglicku v polovici 18 storočia. To bol stav, ktorý asi optimálne vyhovoval KGI vtedy a vyhovoval by im aj teraz.
Ako dokladujú mnohé fakty, súčasné reformy v bývalom ZSSR a v krajinách Východnej Európy priniesli mnoho pozitívneho, ale aj mnohé negatívne javy. Pretože sa mi zdá, že v súčasnosti pozitívne javy sa viac zdôrazňujú, v ďalšom popíšem niektoré negatívne skutočnosti.
Ako píše N. Chomsky [17] takzvané reformy, ktoré začali v bývalom ZSSR v roku 1985 boli úmyselne naprojektované vonkajšími a vnútornými poradcami pre ľudské práva a demokraciu, a to vrátiť ZSSR na úroveň krajín tretieho sveta, vlastne na úroveň, kde krajiny bývalého ZSSR boli pred boľševickou revolúciou (na úroveň, ktorá je popísaná vyššie). Po rozpade ZSSR a bloku Východnej Európy, korporácie západu rýchlo začali povzbudzovať krajiny Východnej Európy a bývalého ZSSR aby si osvojili a prijali systém západného úspechu, otvorením hraníc a uvoľnením ekonomík. Armády západných expertov prišli pomôcť týmto prechodovým štátom písať zákony, ktoré pripravia cestu pre KGI, aby prenikla do ich ekonomík. Model pre postup vykorisťovania Východnej Európy môže byť napr. Mexiko, alebo Brazília. Najprv treba krajinám východného bloku vnútiť kapitalistický systém, voľný obchod a súkromné vlastníctvo, potom MMF požičia peniaze, ktoré je ťažko vrátiť a tak sa začne zvyšovať vplyv KGI na prerozdelení zisku. Obrazne to vyjadril jeden predstaviteľ veľvyslanectva z Východnej Európy v Americkej televízii: "Západný kapitalisti nám hovoria, že najlepšie je hrať "basseball", a máme ho hrať s nimi čo najskôr, pokiaľ nevieme všetky pravidlá, všetky triky a pokiaľ sme si to dlho netrénovali. Tým sa zaručí, že zápas v "basseballe" KGI vysoko vyhrá".
O zatiaľ úspešnom úsilí KGI zasunúť bývalé krajiny ZSSR na úroveň krajín tretieho sveta dokumentuje aj obrázok č. 7., kde je porovnaný rast hrubého domáceho produktu (GDP) v krajinách: Číny, USA a Ruskej federácie od roku 1987 (1987=100%) do roku 1995 (údaje sú z [32]).
Z obrázku vidieť, že rast GDP od roku 1987 do roku 1989 bol zhruba rovnaký pre všetky tri štáty. Po rozpade východného bloku v roku 1989 nastáva zlom a síce produkcia Ruskej federácie začína prudko klesať, a v roku 1995 dosiahla len 49% produkcie z roku 1987. Podobný pokles zaznamenali aj ďalšie štáty bývalého ZSSR. Opačný trend zaznamenala Čína, ktorá dosahuje najvyššie prírastky rastu GDP vo svete za posledných 10 rokov (okolo 10% ročne), a prognózy rastu GDP pre Čínu na rok 1996 a 1997 sú rovnako vysoké (10.5% ročne). Hospodársky rast USA je mierny a je podobný ako u iných vyspelých kapitalistických krajín. Zaujímavé je, že Aleksander Zhilin, editor novín Moskovskije Novosti v článku "O ekonomickej predpovedi Ruska" predpokladá, že objem hrubého domáceho produktu sa zvýši v roku 2003-2005 na úroveň, aká bola v ZSSR v roku 1985. To znamená, že pravdepodobne bude trvať 18-20 rokov, pokiaľ Rusko po demokratických reformách sa dostane na úroveň ako v roku 1985. Ešte zaujímavejšie je, že demokracia vrátila hospodárstvo, životnú úroveň, atď, viac rokov dozadu ako Druhá svetová vojna, ktorá vrátila ZSSR späť len o 10 rokov. Zaujímalo by ma, ktoré krajiny v novodobej histórii bez vojny zažili taký obrovský ekonomický a s tým súvisiaci aj "humánny" úpadok, ako krajiny bývalého ZSSR v čase budovania demokracie a slobody?
Pozerajúc na obrázok č. 7. ma napadá, či dokáže KGI ovplyvniť politický a hospodársky systém v Číne, aby taktiež Čína nastúpila cestu demokracie a ľudských práv pomocou poradcov KGI a samozrejme aj cestu hospodárskeho úpadku a ekonomickej závislosti po vzore Ruskej federácie?
Odhaduje sa, že okolo 500 000 obyvateľov bývalého ZSSR zomrie neprirodzenou smrťou ročne od roku 1989 ako priamy dôsledok reforiem. Tieto reformy spôsobili kolaps zdravotného a sociálneho systému, rapídne znížili životnú úroveň, zvýšili chorobnosť, alkoholizmus, drogovú závislosť, vraždy, samovraždy, podvýživu, občianske vojny, priemyselné katastrofy atď. Samozrejme tieto reformy sa nazývajú všeobecne demokratické, s ktorými sa vybojoval zápas za ľudské práva v bývalom ZSSR. Rád by som vedel, či počítajú reformátori v Rusku za úspech, smrť pol milióna ľudí ročne, alebo je to normálna, nevyhnutná daň demokracie, slobody a vysokej úrovne ľudských práv [16, 17]?
