logo SDS
Dnešní datum: 19. 03. 2025   | Hlavní stránka | Tématické skupiny | Seznam rubrik | Download |  
zelené návěští   Hlavní menu zelený nadpis
Hlavní stránka
Kdo jsme - něco o SDS
Stanoviska SDS
Tiskové zprávy SDS
International
Staré stránky SDS

Ankety
Download
TOP 50
Tématické skupiny
Seznam rubrik (témat)

červené návěští   Rubriky červený nadpis

zelené návěští   Čtenář zelený nadpis

Jméno (přezdívka)
Heslo


Úprava osobního účtu

červené návěští   Evropská levice červený nadpis


Na web SEL

Manifest SEL
Čtěte o SEL u nás


zelené návěští   Nejčtenějąí/rok zelený nadpis

Neexistují vhodná data!


červené návěští   SDS červený nadpis
Strana demokratického socialismu
Přípotoční 869/19
101 00 Praha 10
Návątěvy po předchozí dohodě
tel.:
(420) 608 630 506
(420) 608 181 054
(420) 728 074 253 (nejlépe SMS)
Bankovní spojení - transparentní účet pro příjem darů: 2101181284/2010
Případné dárce žľádáme, aby ve "zprávě pro příjemce" uvedli účel daru, např.: "příspěvek na činnost SDS" a identifikovali se jménem a příjmením. Děkujeme.
secret@sds.cz
(c) SDS

Kanál RSS

TOPlist

zelené návěští   Interní statistika zelený nadpis
Denni
Max. 50
Prům. 39.3
21 denni
Max. 2905
Prům. 937.1

Nyní si čte web : 84 uživ.

02. Články, statě, projevy

* Iná cesta

Vydáno dne 11. 02. 2005 (8186 přečtení)

„Lisabonská agenda“ sa pre mnohých stala synonymom potreby zmeniť niektoré základné princípy európskeho sociálneho modelu. Príliš často počúvame, že Európa sa nestane „najkonkurencieschopnejšiu poznatkovo orientovanou ekonomikou sveta“, ak nebude menej prísna v oblasti životného prostredia či sociálnych práv.

Z podobného vnímania vychádza aj „polčasové“ hodnotenie Lisabonskej stratégie, ktoré ponúkol José Manuel Barroso, stojaci na čele (väčšinovo pravicovej) Európskej komisie. Jeho podobenstvo o troch synoch dáva, napriek snahám politicky ho „zjemniť“, jednoznačný odkaz - „chorým synom“ je európska konkurencieschopnosť, a preto sa na ňu treba zamerať a chvíľu si nevšímať (vraj) dvoch zdravých synov - sociálnu kohéziu a environmentálnu udržateľnosť.

Iná prosperita

Socialistická skupina v Európskom parlamente sa rozhodla dokázať, že takéto recepty pre Lisabonskú stratégiu nemusia byť jediné správne, že dokonca idú proti jej základným princípom. V správe „Európa najlepších výsledkov“ vychádzajú z predpokladu, že existujú dve cesty k dosiahnutiu vysokej konkurencieschopnosti ekonomiky: jednou je snaha o maximálne možné (ohraničené len nutnosťou uchovania určitej politicko-spoločenskej stability) znižovanie daní, ceny pracovnej sily, sociálnych a environmentálnych regulácií, s vierou, že takéto prostredie bude vhodné pre rast podnikateľskej aktivity. Druhou je investovanie do sociálneho kapitálu, skvalitňovanie pracovnej sily, vytváranie stabilnej a prosperujúcej spoločnosti schopnej vytvoriť dostatočný vnútorný dopyt (ktorý je v kontexte EÚ mimoriadne dôležitý, pretože 80 percent výmeny tovarov a služieb sa deje v rámci jej hraníc) a udržiavanie schopnosti štátu koncentrovať kritické množstvo zdrojov a formou verejných investícií nimi podporiť progresívne sektory.

Prvú cestu si vybrali mnohí z globálnych konkurentov Európskej únie. Spojené štáty na základe pomerne dobrovoľného rozhodnutia ich politickej elity, krajiny, ako Čína či India, preto, že v podstate neobmedzené trhové prostredie medzinárodnej ekonomiky a ich pozícia na semiperiférii svetového systému im veľa iných možností nedávali. Súčasne si však treba uvedomiť, že v tomto prípade je konkurencieschopnosť ekonomiky budovaná na „ekologický alebo sociálny dlh“, ktorý musia (budú musieť) zaplatiť sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva, ľudia žijúci v iných regiónoch (keď sa nebezpečný odpad z priemyselnej výroby či energetiky vyváža na skládky do iných, chudobnejších krajín) alebo budúce generácie. Podľa európskych socialistov však bolo prijatie Lisabonskej stratégie v roku 2000 vedomým výberom druhej cesty, v ktorom ekonomický, sociálny a environmentálny pokrok nie sú vzájomne si odporujúcimi cieľmi, ale troma piliermi tej istej snahy o vybudovanie prosperujúcej ekonomiky a súčasne dlhodobo udržateľnej a dobrej spoločnosti.

Kto zaplatí reformu

Správa Socialistickej skupiny upozorňuje, že každá snaha zvyšovania prosperity (ekonomickej i sociálnej) sa musí vedieť v dnešnej globálnej ekonomike vyrovnať s troma výzvami:

  • s výzvou globalizácie s jej tlakom rastúcej konkurencie od industrializovaných i rozvojových krajín,

  • s trvalou a zrýchľujúcou sa zmenou technológií, trhov, požiadaviek i podnikateľských modelov,

  • s chronickou ekonomickou a politickou nestabilnou medzinárodnou situáciou s následkami pre dodávky energie, trendy migrácie, širšie hospodárske prostredie a úlohu regiónu (teda v tomto prípade EÚ) vo svete.

Aby to európsky model dokázal, musí prijať niekoľko reforiem, zmien. Slovo „reforma“ v tomto prípade však neznamená prenášanie nákladov na prispôsobenie sa zmenám v globálnom prostredí na tých, ktorí prinášajú na trh predovšetkým svoju pracovnú silu. Z krátkodobého, výlučne ekonomického hľadiska môže vyzerať takáto voľba výhodne - pracovná sila má omnoho menšiu mobilitu než kapitál, pracujúci nemôžu „odísť“ z podmienok, ktoré považujú za pre seba nevýhodné, ako firmy - okrem ekonomických faktorov, ako je cena dopravy či ubytovania, zohrávajú úlohu (a v EÚ omnoho väčšiu než napríklad v USA či Japonsku) aj kultúrne a jazykové bariéry. Prenášanie nákladov reforiem na nositeľov pracovnej sily by bolo dokonca udržateľné aj politicky, ak by bolo dávkované postupne a vysvetľované „nevyhnutnosťou zmien“ a sľubmi o lepšej budúcnosti (čoho sme svedkami napríklad na Slovensku). Z dlhodobého hľadiska však oddelenie ekonomickej a sociálnej prosperity (celej spoločnosti, nielen jej časti) so sebou prináša mnohé negatívne externality, ktoré ohrozia udržateľnosť aj ekonomickej prosperity -, napríklad rastúci počet ľudí žijúcich pod hranicou chudoby so všetkými negatívnymi sprievodnými javmi (nárast kriminality, politická nestabilita, nárast vplyvu extrémnych ideológií...) či klesajúci vnútorný dopyt, ktorý robí ekonomiku závislou od nestabilného exportu.

Moderný prístup

Trvalo udržateľnou možnosťou je preto rozdelenie nákladov za zmenu na všetkých zúčastnených aktérov podľa ich možnosti vyrovnať sa s nimi, respektíve podľa toho, akým spôsobom majú k reformám prispieť. Ak sa ľudia musia vzdať predstavy zamestnania na celý život a zvyknúť si na to, že proces aktívneho vzdelávania sa nekončí opustením školy, čo bezpochyby je zmena oproti spôsobu života v industriálnom veku, rovnako sa musia prispôsobiť aj firmy a verejná moc.

Ako upozorňuje citovaná správa, flexibilitu, ktorá je potrebná, aby sa pracovníci i firmy dokázali prispôsobiť dynamickejšiemu prostrediu globálnej modernej ekonomiky, nemožno dlhodobo dosiahnuť zastaranými prostriedkami navrhovanými neoliberálnymi „reformátormi“ - maximálnou slobodou zamestnávateľa prijímať a prepúšťať, sociálnou a environmentálnou dereguláciou a respektíve znižovaním povinností firiem voči spoločnosti, ktorej sú neoddeliteľnou súčasťou a z ktorej zdrojov čerpajú (či už sa to znižovanie povinností deje prostredníctvom znižovania daní alebo záväzkov ochrany životného prostredia, či štandardu života zamestnancov). Modernizácia si vyžaduje moderné prístupy - posilňovanie adaptability a inovatívnosti pracovnej sily, jej ochoty prijímať zmeny budovaním silného sociálneho systému, ktorý zabezpečí, aby strata zamestnania nebola vstupenkou do sociálnej exklúzie, pozitívnou podporou ochoty pracovať a vzdelávať sa vytváraním dostatočných možností a podobne. Takáto moderná politika však vyžaduje aktívny štát, ktorý je vďaka dostatočným prostriedkom z daní schopný investovať do rozvoja ľudského potenciálu.

Efektívna EÚ

Ďalšou podstatnou témou tejto diskusie je efektívne hospodárske riadenie na úrovni EÚ. Európska únia má oproti svojim globálnym konkurentom, ako je USA, Japonsko či Čína, jednu základnú nevýhodu - nie je jednotným trhom. Členské krajiny si pod rôznymi zámienkami udržiavajú svoju autonómiu v rozhodovaní o základných ekonomických otázkach, ako je investičná, priemyselná, sociálna či daňová politika. Výsledkom je existencia 25 trhov, ktoré sú síce do značnej miery zjednotené, no rozdielne daňové či sociálne systémy a málo koordinovaná hospodárska politika znemožňujú efektívne presadzovanie akýchkoľvek stratégií na úrovni EÚ a vytvárajú bariéry mobility kapitálu i pracovnej sily, čo v konečnom dôsledku znižuje európsky potenciál rastu. K tomu treba pripočítať existujúce mantinely hospodárskej politiky v EÚ, ktoré v súčasnosti predstavuje Pakt stability a rastu a pôsobenie Európskej centrálnej banky. ECB sa, na rozdiel od svojho proťajšku v USA, Federálneho rezervného systému, stará výlučne o monetárnu udržateľnosť v snahe predísť inflácii a otázky hospodárskeho rastu a zamestnanosti sú úplne mimo jej záberu. Pakt stability a rastu zas obmedzuje rovnako verejnú spotrebu, ako i verejné investície.

Zloženie Európskej komisie a európskych vlád je dôvodom na obavy, že Európska únia si vyberie skôr „spodnú“ ako „vrchnú“ cestu k prosperite a konkurencieschopnosti. Naplnili by sa tým sebavedomé vyhlásenia slovenskej vlády, že Slovensko bude „príkladom“, ktorý bude „stará Európa“ nasledovať. Bohužiaľ by sa však už nenaplnili večne sa opakujúce sľuby, že „dnešné obete budú viesť k budúcej prosperite“. Obete by totiž priniesli len tí najslabší a prosperita (ťažko dlhodobo udržateľná) by sa týkala len vybraných.

Severská cesta k úspechu

Existuje viac ako jedna k vysokej konkurencieschopnosti a ekonomickému rastu. Spojené štáty ponúkajú jednu cestu, no tá je vzdialená európskemu sociálnemu a environmentálnemu modelu. Úspešnou európskou alternatívou je severský model, kombinujúci hospodársku konkurencieschopnosť so silným sociálnym systémom a vysokými environmentálnymi štandardmi. Správa o globálnej konkurencieschopnosti 2004 - 2005 stavia tri severské krajiny medzi päť najviac konkurencieschopných - čo ukazuje, že relatívne vysoké zdaňovanie, silný verejný sektor, vysoké platy, dobré sociálne podmienky a vysoká sociálna ochrana nevylučujú prosperitu a rast - naopak, podporujú ju. To bolo dosiahnuté reformou trhu práce; vynakladaním verejných prostriedkov na aktívnu politiku zamestnanosti; zaradením vzdelania a celoživotného vzdelávania medzi priority; maximálnym znížením času medzi odchodom z jedného pracovného miesta a príchodom na nové; krokmi k rovnosti medzi pohlaviami a nediskriminácii; stratégiou vytvárania vysoko kvalitných pracovných miest a podielom výdavkov na výskum a vývoj najvyšším v celej EÚ, s dôrazom na technológie priaznivé pre životné prostredie.

Európa najlepších výsledkov; Lisabonská stratégia: od deklarácií k výsledkom

Dane a Lisabon

Neférová daňová súťaž je hrozbou kohézii EÚ. Verejné financie sú redukované vyhýbaním sa daniam a ich znižovaním a daňové bremeno sa prenáša na najmenej mobilný výrobný faktor - pracovnú silu -, čo je zle pre zamestnanosť, centrálny lisabonský cieľ.

V modeli konkurencieschopnosti „pretekov ku dnu“ je daňová súťaž dobrá. No v Lisabonskom modeli, ktorý závisí od dosahovania vynikajúcich výsledkov v oblasti vysoko vzdelanej a zručnej pracovnej sily, vysoko kvalitných verejných služieb a v univerzitách svetovej úrovne, sú zdravé verejné financie potrebným prvkom a znižovanie daňovej bázy je hrozbou, ktorú treba riešiť. To je jeden z dôvodov, prečo jednotný trh potrebuje koordinovaný prístup k podnikovým daniam - nie jednotnú sadzbu, ale progresívnu koordináciu základov podnikovej dane, čo by mohlo v konečnom dôsledku viesť k priblíženiu sadzieb podnikových daní v Európe. Je možné sledovať model použitý pri DPH, keď sa určia minimálne a maximálne sadzby.

Pozícia členských krajín v rozpočtových a daňových otázkach je rozhodujúcim testom ich serióznosti v prístupe k Lisabonskej stratégii. Vyššie štandardy vzdelania, celoživotné vzdelávanie, viac výskumu a vývoja, lepšia infraštruktúra a verejné služby, kohézia a sociálna inklúzia, aktívna politika zamestnanosti - to všetko potrebuje verejné zdroje, minimálne sčasti. Príliš často však vlády uveria predsudkom, že len nižšie dane môžu priniesť rast a zamestnanosť. Dôkazy ukazujú opačným smerom. Odkazom je: nič nie je zadarmo. Lisabonská stratégia je najlepšou európskou nádejou pre budúcnosť, no musí sa za ňu zaplatiť.

Slovo č.6/2005, 11. 2. 2005



[Akt. známka (jako ve škole): 1,00 / Počet hlasů: 1] 1 2 3 4 5

Celý článek | Autor: Radovan Geist | Počet komentářů: 0 | Přidat komentář | Informační e-mailVytisknout článek | Zdroj: Nové slovo

červené návěští   Hlavní zprávy červený nadpis

zelené návěští   Novinky zelený nadpis
16.04.2018: Letní univerzita Evropské levice 2018
Letní univerzita EL se koná ve dnech 11. aľ 15. července 2018 ve Vídni pod mottem "Dialog pro pokrok v Evropě. 200 let od narození Karla Marxe, 100 let od konce 1. světové války. Bliľąí informace o účastnickém poplatku a registrační formulář jsou k dispozici na stránkách Evropské levice.

16.06.2017: Opět útoky spamovacích robotů
Doąlo k opakovaným útokům robotů sázejících do komentářů texty s podivnými "inzeráty" (podle vąech známek činskými). Jen poslední dvě dávky představovaly více neľ 200 těchto pseudokomentářů, které maľeme. bahis siteleri

16.06.2017: Někdo/něco zde krade ľ a ą?
V uplynulých dnech doąlo k technické závadě, v jejímľ důsledku se "beze stop" z některých článků (ale i z větąiny komentářů) ztratila vąechna písmena "ľ" a "ą" (nebo jenom jejich emosčást). Za závadu se omlouváme a na jejím odstranění pracujeme (zatím pátráním po příčině).

09.05.2017: Pietní akt na Oląanech
Jako kaľdoročně, i letos poloľila 9. 5. v 9 hodin delegace zástupců CV SDS a výboru praľské organizace SDS květiny k památníku padlých rudoarmějců na oląanském hřbitově. Při té přileľitosti jsme pietně vzpomněli i padlých daląích armád (včetně československé), kteří jsou na Oląanech uloľeni.

červené návěští   Anketa červený nadpis
V současnosti rozvířil hladinu návrh přijmout do ČR 50 syrských válečných sirotků. Co si o něm myslíte?

V Sýrii ani ľádní váleční sirotci nejsou.
1957 (1957 hl.)
Nebrat! Jeątě by nás podřezávali.
1503 (1503 hl.)
Konečně někdo uvaľující lidsky.
1604 (1604 hl.)
A» se kaľdý stará o sebe, nic nám do nich není.
1011 (1011 hl.)
Je to sice politikum, ale krok správným směrem.
1637 (1637 hl.)
Raději bychom měli zvýąit svou ostudně nízkou rozvojovou pomoc.
1562 (1562 hl.)
Prohnilý humanismus !!
1021 (1021 hl.)

Celkem hlasovalo: 10295


zelené návěští   Vyhledávání zelený nadpis


na nových stránkách

Rozšířené vyhledávání
Tématické skupiny
Seznam autorů


Google

web
sds.cz
blisty.cz
bbc.co.uk

zelené návěští   Vaąe komentáře zelený nadpis
[15.05.2018 19:15:23]
josef mikovec
Bohumír ©meral - Mučedník ztracených a vysněných příleľitostí http://www.novarepublika.cz/2018/0 5/frantisek-ferdinand-s ...

[15.05.2018 18:54:53]
josef mikovec
Zde jest zkuąební kámen, na němľ se dokáľe, zdali jsme opravdu v dost zralí, dost socialističtí, abychom opravdu stali se v Rako ...

[21.03.2018 17:10:12]
n
Snad se něco doví,!

[19.11.2016 10:28:45]
l&s
Doplnění k Peroutkovi - Zemanův projev byl míněn dobře, bohuľel se v něm dopustil dehonestujícího přeąlapu, kdyľ prohlásil, ľe Per ...

[27.02.2016 10:01:56]
l&s
Článek pana Bělohradského není k dispozici, tak jen pár postřehů k této stati. Paní Neudorflová sice správně píše, že je chyba, k ...

[28.10.2015 09:08:14]
-ik
Dobrý den pane ©lemendo! To, co jste napsal, je konstatování stavu. A co navrhujete jako pokus o naznačení cesty? Já mysl ...

[04.09.2015 14:20:12]
n
Samozřejmě, ľe jiľ těąím na shromáľdění, jako posledně na Václaváku. Doufám, ľe nebude chybět pán ©afr, kterého tímto srdečně zvu. ...

[13.08.2015 13:11:01]
n
SDS leží v žaludku tomu zoufalému tapetáři, takže je moc známá a okolí se musí postarat o její prosazení. Prohra s US a tím i se s ...

[13.08.2015 01:44:03]
-ik
Jestli že se mi zdá, že militantní skupiny dosahují lepších výsledků, měl byc se podívat na sebe, zda nepracuji špatně. Oni mohou ...

[08.06.2015 21:05:37]
-ik
"význam evropské levice pro vývoj ve světě a její podíl na jeho spoluutváření (globalizace, přenos zkušeností z jiných čá ...

[25.05.2015 14:58:27]
n
Lidstvo v rozvinutých zemích a tím myslím i naąi zemi, jiľ dosáhli hranic daląího materiálního pokroku a jeho daląí zvyąování je n ...

[25.05.2015 08:21:23]
l&s
"Proč se myšlenka lidové fronty boje proti fašismu prosadila v našem hnutí, až když bylo fakticky pozdě? Bylo vůbec možné, ab ...

[13.05.2015 09:45:10]
Milan Neubert
-iku, napsal jste víc věcí, s řadou souhlasím. Jednu námitku ale mám: dospěli jsme k závěru, že virtuální diskuse na webu nebo na ...

[10.05.2015 23:25:51]
-ik
Mám pocit, pane Neuberte, že jste se o kontakt s lidmi ani moc nesnažil. Diskuse na stránkách SDS je nulová. A i v minulosti jst ...

[06.05.2015 10:38:48]
n
Vítám tapetáře. Čest tvoji práci. Podle množství zbytečné práce opravdu stojíš ...


Teze programu SDS
Teze programu SDS

Bahisikayet.com Extrabet Deneme bonusu Denemebonusuz.com

Deneme Bonus Veren Bahis Siteleri 2022

en iyi bahis siteleri

jetbahis-girisi.com

Rexbet-girisi.com

hovarda-girisi.com

mobilbahis giris

sekabet guncel adres

asyabahis guncel adres

Maltcasino

pinbahiskayit.com

Tyto stránky byly vytvořen prostřednictvím redakčního systému phpRS.