Sloboda, Slobodienka, poď ku mne na slovíčko

Dnes za slobodné a demokratické sa považuje to, čo povedia USA. Za ich model slobody a jej šírenie vo svete sa bojuje a umierajú žudia. V mnohom to pripomína šírenie kresanstva vo svete vrátane svätých vojen, ktoré sa preto viedli. „Demokracia a sloboda“ v danej situácii nie sú reálne hodnoty, ale elastická ideológia rovnako, ako bolo kresanstvo v rukách panovníkov a cirkvi pri jej šírení vo svete.

Pravdu mali (a majú viď Sokol kontra Kutarňa) vždy tí, ktorí mali moc v rukách a nie tí, ktorí podža tohto učenia žili. Kresanstvo bolo len handrou, do ktorej si utierali ruky od krvi, aby ospravedlnili svoje skutky vyvolané sebectvom a zvráteným myslením. Nie je tomu inak ani dnes. Ideológiu „demokracie a slobody“ šíria žudia, ktorí z toho profitujú vo forme kapitálu či moci.

Viem, že Kristus či Marx boli vždy TABU a o ich učení sa nediskutovalo, ale len a len sa vyznávali. Žiaž, nie je to inak ani dnes, o „demokracii a slobode“ sa nediskutuje a pravdu majú vždy tí, ktorí sú pri moci, a ich lokaji, ktorí za groš či spoločenské uznanie šíria a brania túto chiméru. Napriek tomu sa pokúsim k danej problematike sa vyjadri, ako slobodne uvažujúci človek, a to aj napriek tomu, že nepredpokladám, aby to niekto zverejnil.

Ak nechceme na „demokraciu a slobodu“ pozera ako nedotknutežný balík (TABU), potom si musíme ujasni, o čom hovoríme a z akého zorného uhla, teda v mene koho. Iná je sloboda jedinca a iná sloboda spoločnosti či komunity, iná je sloboda prejavu, fyzická, ekonomická, biologická, ekologická, ináč chápe slobodu trieda vládnuca a ináč ovládaná. Sloboda jedinca môže negova slobodu spoločnosti a naopak. Sloboda môže negova spravodlivos a spravodlivos slobodu, atď. atď....

Fyzická sloboda

Najviac fyzickej slobody v USA bolo na prvý pohžad v období jej osídžovania. Vtedy sa žudia mohli slobodne zabíja, zabera územia patriace iným, mohli vlastni iných žudí (otrokov) a pod. Ukázalo sa však, že takýto typ slobody je na škodu spoločnosti ako celku a preto sa dospelo k stavu, keď individuálna fyzická sloboda (sloboda podža individuálnych úvah a záujmov) bola zrušená. źudia jednoducho nesmú navzájom fyzický komunikova - nesmú si vyrovnáva účty fyzickým násilím (zabera majetky, fyzický sa napáda či sta sa vlastníkom inej osoby a túto fyzicky obmedzova). Právo občana slobodne fyzicky kona voči inému občanovi bolo zrušené. Spravodlivos, ktorú zobral do rúk štát, bola povýšená nad slobodu jedinca. Sloboda spoločnosti ako celku sa stala univerzálnou slobodou, ktorá však neohrozuje slobodu „univerzálneho“ jedinca. Ak predtým sloboda závisela od farby pleti, fyzickej sily, výzbroje či bezohžadnosti v novodobom poriadku, je fyzická sloboda (takmer[1]) rovnocennou hodnotou pre ženu, muža či invalidného dôchodcu. Tým sa fyzická sloboda jedinca nestratila len dostala nový nie individuálny ale spoločenský rozmer (charakter).

Ekonomická sloboda

20-té storočie bolo storočím hžadania „univerzálnej ekonomickej slobody“. Tomuto ciežu slúžil obrovský socialistický experiment. Celý experiment však bol vyhodený na smetisko dejín a dnes sa o tomto experimente nesmie verejne diskutova. Myslel som tým skutočnú diskusiu a nie bezduché hanobenie, ktoré je nielen povolené, ale aj dobré platené a spoločenský uznávané. Týmto nechcem otvára túto diskusiu, len som sa chcel dosta k ďalšiemu typu slobody a to „slobode slova“ alebo zo širšieho hžadiska k politickej slobode.

Politická sloboda

Vyhlásenia politikov, že máme politickú slobodu, a teda aj slobodu slova, sú bohapusté lži. Ak si niekto myslí, že moja sloboda neís voli, ak si nemám koho vybra, je politickou slobodou, tak je to politický pätolizač alebo politický grobian. To, že sa môžu medzi sebou verejne osočova a požiera predstavitelia vládnucej triedy a ich lokaji, nehovorí o demokracii a slobode. Takýto typ slobody bol známy medzi otrokármi už v starom Grécku, Ríme či medzi pištožníkmi na Divokom západe. Sloboda slova je právo, ale aj možnos slobodne sa vyjadri k spoločenskej formácii ako takej a nielen k jej jednotlivým elementom. Nuž a o takejto slobode sa nám môže len sníva.

* * *

Toto však môže prehlási len človek ktorý si túto spoločnos overil, ktorý sa snažil ís svojimi slovami „proti srsti“ tejto spoločnosti. Ja tieto slova vyjadrujem po 15 ročnej snahe poveda verejne „Kapitalizmus je spoločenská formácia, ktorá už dávno mala by na historickom cintoríne“, „Kapitalizmus sú okovy žudstva, ktoré mu bránia dopracova sa ku šastnému a slobodnému životu“, „Kapitalizmus je spoločenský poriadok, ktorý je schopný zniči život na tejto planéte“. Aby nám bolo jasné, ja neobviňujem USA, Busha, Putina či kapitalistov[2] ako to robia iní, ja obviňujem kapitalizmus ako spoločenský poriadok, a to je to, s čím sa vo verejno-komunikačných prostriedkoch nestretávame. Toto je TABU.

Keď pápež Ján Pavol II. v Encyklike Centesimus annus (U nás vydal Spolok sv. Vojtecha, Trnava 1992, str.67) napísal: „Videli sme, aké neprijatežné je tvrdenie, že po porážke takzvaného ‚reálneho socializmu‘ ostáva kapitalizmus ako jediný model hospodárskej organizácie“, tak sa zdvihla vlna kritiky na jeho hlavu a od tej doby sa o týchto jeho myšlienkach mlčí.

Medzi moje posledné pokusy slobodného hodnotenia javov v kapitalizme aj socializme bol článok pod názvom Odkaz 17. novembra a vývoja po ňom - nadišiel čas rozmýšža o založení „Hnutia proti žudskej hlúposti a klamstvám“. Hneď na začiatku som napísal: Na úvod by som sa chcel ospravedlni tým, ktorí pri čítaní týchto riadkov budú „trpie“, pretože život ich naučil myslie čiernobiele - prokapitalisticky či prosocialisticky, prokresansky či prokomunisticky (proateisticky) a pod., ale nadišiel čas myslie prožudsky, bez akýchkožvek predsudkov!!! Nakožko však som sa vyjadroval ku „kapitalizmu“ mimoriadne kriticky, článok nebol zverejnený. Čo si však vysoko vážim, bola reakcia jedného redaktora, z ktorej vyberám: „Sledujem Vaše písanie dlhšie a samozrejme viem, že nie ste ani zaslepený, ani dogmatik. Na čitateža, ktorý sa s Vašim menom stretne po prvýkrát, by to však mohlo zapôsobi ako trocha príliš vežký uder medzi oči. Aby som si bol istý, že neide len o nejaký môj osobný predsudok, konzultoval som Vᚠčlánok s viacerými prispievatežmi a tiež dospeli viac-menej k tomuto záveru.“ Ešte raz úprimná vďaka za vyslovený názor.

Keď som si tieto riadky prečítal, tak prvé čo má napadlo, bola myšlienka: Ako asi trpeli oči komunistov, keď sa im dostal do rúk dokument „Dvetisíc slov“? Ale teraz o komunistov neide, teraz ide o to, že my nie sme slobodní, my sa bojíme, čo i len o pravde diskutova a nie to ešte ju akceptova, a proti tejto sa postavi. Toto nie je dedičstvo totality, toto je dedičstvo celej histórie žudstva, toto je otrocká oddanos spoločenskej formácii, v ktorej žijeme (nezávisle na tom či je to otroctvo, feudalizmus, kapitalizmus či socializmus). Karol Marx sa zbytočne trápil, aby nás z tohto otroctva vyslobodil, my sme ho ani po 150 rokoch nepochopili. My sme nepochopili, že príslušník vládnucej triedy nie je slobodný človek, že je to vazal konkrétnej spoločenskej formácie. Hlúpe ilúzie, ktoré nám vešali komunisti[3] na nos sme odsúdili, tak prečo máme dnes veri a mlča, ak nám ešte hlúpejšie ilúzie vešajú na nos nositelia kapitalizmu. Prečo nechceme pochopi, že ide o krunier, ktorý si kapitalistická spoločenská formácia buduje cez ich tela a duše na svoju ochranu, a oni z toho profitujú?

Pozrime sa na divadlo, ktoré nám hrajú kapitalisti vo forme pomoci rozvojovému svetu. Keď sa pozrieme do svetových štatistík, tak musíme konštatova, že: „Čim viac sa diskutuje o vyrovnávaní rozdielov medzi chudobnými a bohatými, čim viac sa chudobným pomáha, tým rýchlejšie rastie priepas medzi chudobnými a bohatými vo svete, v EÚ i v rámci jednotlivých štátov. Toto je reálny produkt kapitalizmu! Apropo: Ani po 15 rokoch budovania kapitalizmu nᚠobčan nedosiahol, a je predpoklad, že ani do roku 2010 nedosiahne, životnú úroveň, ktorú mal už v roku 1988. 20 rokov, slovom i písmom dvadsa rokov sme ničili to, čo sa tu za 40 rokov vybudovalo. Prečo sa nesmiem pýta, načo to bolo dobré? Prečo nesmiem protestova proti tomu, že štát ma obral o spoločenský majetok (a nebol malý - cca 2 mil. Sk na občana), tento prehajdákal a ešte ma aj zadlžil čiastkou cca 115 tisíc Sk? V roku 1988 sme „začali dobieha vyspelú Európu“, kam sme sa dostali? Stratili sme pritom 20 a možno aj viac rokov. Nariekame, že v rámci „normalizácie po roku 1968 niekožko žudí muselo zmeni zamestnanie, ale že dnes je pol miliónu žudí bez práce a plný beznádeje sedia doma je nám jedno. Ja viem, sú to len obyčajný žudia (figúrky na kapitalistickej šachovnici), čo je nás po nich, a preto sa radšej spýtam, prečo sme vykynožili stáda hovädzieho dobytka či vyviezli vzácne chovné kone na mäso do Talianska? Viem, že znova kričím, a preto tieto myšlienky nikto nezverejní, ale prečo mám mlča? Prečo mám bali tieto fakty do nejakej neprehžadnej servítky? To, keď idem okolo mladej ženy s malými demi, o ktorej viem, že jej manžel išiel zarobi na bývanie a skyvu chleba do Kanady či Austrálie, mám vyskakova od radosti a teši sa s ňou, že konečne máme slobodu a môžme cestova po svete, mám pred ňou ospevova kapitalizmus, že ju oslobodil z manželského jarma, vyprázdnil manželskú postež, atď., atď.?

Vždy som sa považoval za slobodného človeka, a tak som aj hovoril a konal, tak prečo mám dnes mlča či hovori a písa ináč, ako mi hovorí hlava a srdce?

Za Brežneva v roku 1979, (vraj za hlbokej totality) som na alma mater komunistov (Akadémii spoločenských vied pri ÚV-KSSZ v Moskve) v ročníkovej práci napísal, že socializmus nie je prvou fázou komunistickej spoločnosti, ale že ide o samostatnú spoločenskú formáciu, ktorú bude treba odstráni revolučnou cestou. Na štátnici z politickej ekonómie som zas prehlásil, že politická ekonómia socializmu to nie je veda, ale kniha rozprávok o socializme a s marxizmom nemá nič spoločné (ináč povedané, že nerobím skúšku z vedeckej disciplíny, ale z knihy rozprávok). Toto nie je vystatovanie sa, toto je konštatovanie, že na základe pozorného skúmania, teda pravdivého obrazu o socialistickej spoločnosti, som si to mohol dovoli a obháji si svoj postoj. Moje pravdivé poznanie mi dovolilo by plne slobodným priamo v „reaktore produkujúcom totalitu“. Nuž a na základe tejto životnej skúsenosti sa a Sloboda, Slobodienka pýtam, kedy bude naše poznanie pripravené, aby si prišla medzi nás, kedy spoločenské poznanie pochopí, že Ódy na súčasnos sú nám k ničomu, pretože tie nás menia len a len na otrokov, a nie na slobodných žudí, že ak chceme skutočne by slobodný a Teba uctieva, musíme zobra skalpel a odstráni z tejto spoločnosti nielen šminky, ale aj hrošiu kožu, ktorú si táto spoločenská formácia za 300 rokov na sebe vytvorila. źudstvo nepotrebuje poéziu ani uznania od šarlatánov, žudstvo potrebuje objektívny vedecký pohžad na tento svet. Naším krédom sa musí sta „to čo robíme dnes, je už staré, nedobré, zajtra to musíme robi ináč!“

Mne osobne nechýbaš Slobodienka, mne je jedno či moje myšlienky bude či nebude niekto číta, ale chýbaš miliardám žudí, ktorí žijú v ekonomickej neslobode a z toho plynúcej biede. Bez Teba, teda bez pravdivého obrazu o ekonomických vzahoch na tejto zemi, nebude im pomoci a budú naďalej trpie a umiera za hlúposti a klamstva, ktoré na obranu kapitalizmu produkujú jeho lokaji.

---

[1] Poznámka: „Takmer“ znamená napríklad aj to, že predtým som do USA nemohol cestova lebo ma tam nepustili komunisti, dnes ma tam nepustia Amerikáni. Komunistov som chápal, pretože chceli aby som si odpracoval to, čo do mňa a mojej výchovy investovali, ale prečo ma nechcú pusti Amerikáni, tak to nechápem. Zrejme fyzická sloboda platí len pre Amerikánov, tak ako platila kresanská viera len pre vyvolených kresanov.

[2] Poznámka: Toto je dovolené lebo toto patrí k dymovej clone ktorá zakrýva podstatu problémov, ktoré sa cez tieto osoby či štáty prejavujú, toto sú obranné mechanizmy - ochranné štíty ktorými sa spoločenský poriadok „kapitalizmus“ bráni, aby sa mu slobodne uvažujúci človek nedostal „na kožu“. Teda „demokracia a sloboda“ nie je reálna sloboda, ale sloboda umelo rozvíjaná „kapitalistickým reaktorom“ medzi lokajmi kapitalizmu ktorých si kapitalizmus zaplatil či presvedčil aby zaň držali chrbát.

[3] Poznámka: Komunisti hlúpo prebrali zodpovednos za vládnucu triedu na vlastné plecia.