Žijeme v ekonomickom stredoveku - tak skúsme niečo spraviť, aby sme si priblížili novovek

Motto:
„Súčasná ekonómia je síce dnes „veda“ o peniazoch
a o ich používaní, ale sudičky jej určili iný osud, bude
to raz veda o ľuďoch a ich práci pre spoločné blaho“.
Autor

1. Filozofické a historické zdôvodnenie nelichotivého konštatovania v nadpise:

Názov ekonómia je odvodený z gréckeho slova oikonomia. Ide o spojenie dvoch slov: „oikos“, čo znamená dom alebo domáce hospodárstvo a „nomos“, čo znamená zákon. Pôvodná ekonómia je teda veda, ktorá sa zaoberá zákonmi domáceho hospodárstva. S rozpadom rodového zriadenia dochádza k negácii pôvodného zmyslu ekonómie a ekonómia dostáva nový charakter. Aristoteles vo svoje práci Politika si všimol rozdiel medzi zárobkovým umením a náukou o vedení domácnosti. Podľa Aristotela je zrejmé, „že zárobkovým umením sa obstarávajú prostriedky a domácnosť tieto prostriedky používa“. Priestor „medzi domácnosťami“ nemá pevné hranice ani zákony a preto sa mení na „TRH“, v ktorom sa formuje nový typ ekonómie, ktorú možno nazvať „ekonomické bojové umenie“^[1].

Ak budeme ekonómiu chápať v širokom slova  zmysle^[2] a nie len to čo vyjadrujeme peniazmi tak potom nám musí byť jasné, že obdobie, ktoré začalo negáciou pôvodnej ekonómie neskončilo. Dominantné postavenie toho či iného ekonomického nástroja (fyzické násilie, vlastníctvo či peniaze) je zmenou formy no nie podstaty „ekonomického bojového umenia“. Finančné (obchodné) násilie (kvantita x kvalita) dnes možno (isto) spôsobuje viac biedy a utrpenia, ako spôsobovalo fyzické v období ktoré nazývame „stredovek“ (V Ázii každých 11 sekúnd umiera dieťa kvôli hladu - možno tento stav nazývať novovekom?).

Dnešný proces globalizácie sa dostal až k bodu keď je nielen možné ale aj nevyhnutné prehlásiť „naša zem je naším domovom (nás všetkých na zemi a nie len „nás“) a preto na nej musíme nastoliť celosvetové zákony, ktoré budú zodpovedať pôvodnému zmyslu ekonómie“. Filozofický povedané, musíme uskutočniť negáciu negácie (naplniť zmysel jednej zo základných zákonitosti podľa ktorých sa uskutočňuje pohyb v prírode i spoločnosti vpred). Musíme teda odstrániť z medziľudských vzťahov súčasnú ekonómiu (odstrániť „TRH“), ktorá po tisícročia spôsobovala ľudstvu biedu a utrpenie a nahradiť ju novou ekonómiou, ktorá bude chápať zem, ako našu domácnosť. Pokiaľ sa tak nestane, nemáme právo hovoriť o tom, že žijeme v novoveku!

2. Ekonomické dôkazy - ekonomická negácia súčasnej ekonómie.

Ekonomické dokazovanie začneme analýzou pojmu „TOVAR“ - čo je to?

• Obecne možno konštatovať je „TOVAR“ je ekonomický produkt alebo nástroj, ktorý je predmetom obchodnej či inej výmeny.
• Vedecký povedané „TOVAR“ je kategória používaná v ekonomickej vede.
• Podľa Karola Marxa: TOVAR = CENA = HIEROGLYF, ktorý sa zatiaľ nikomu nepodarilo rozlúštiť (ani jemu).

Pre ďalšie pokračovanie si definujme „TOVAR“ takto:

„TOVAR“ je ekonomický produkt, ktorého cena nezodpovedá jeho výrobným nákladom, respektíve ekonomický nástroj, ktorý má inú hodnotu ako produkt, ktorý zastupuje!!!

Rozdiel medzi cenou produktu („TOVARom“) a jeho výrobnými nákladmi je zisk alebo strata, pričom pri úplnom a komplexnom zúčtovaní v ucelenej účtovnej jednotke sa objem ziskov = objemu strát, a preto ak ma vládnuť spravodlivosť, potom to musí byť nula. Honba za ziskom, ktorý tvorí základný pilier súčasnej ekonómie nie je nič iné ako tvorba ekonomickej hmly z ekonomickej nuly, aby sme pod jej rúškom spôsobili inému stratu. Ekonomická nula vyjadrená v rovnocenných plusových a mínusových hodnotách po ich vzájomnom posune v ekonomickom priestore a čase vytvára mysterióznu veličinu (TOVAR), ktorá deformuje takú praktickú (exaktnú) ľudskú činnosť, akou je rozdeľovanie spoločenskej produkcie na mysterióznu vednú disciplínu - súčasnú ekonómiu. Na tejto ekonomickej nule (TOVARe) si vylámali zuby aj taký myslitelia ako Marx a mnoho vynikajúcich ekonómov vrátane nositeľov Nobelových cien.

Čo potrebujeme pre pochopenie povedaného? Znalosť podvojného účtovníctva a ideu, že svet je naším domovom.

Ideu si zoberieme od Dávida Bohma (1917-1992 USA):

„Bohm navrhuje nahradiť implikátnym poriadkom doterajší mechanický poriadok. ...V implikatnom poriadku je všetko zložené do všetkého a celok univerza je v princípe zvinutý celopohybom do každej časti aktívne, podobne to platí pre všetky jeho časti. ...Dávid Bohm ako príklad implikatného poriadku uvádza hologram, v ktorom význam celku je zavinutý v každej jeho časti a každá časť hologramu je obrazom celého objektu. Po rozbití holografického obrazca vnikne množstvo malých obrazcov a v každom je možné rozvinúť obrazec celý. Príkladom implikátneho poriadku môže byť aj ekonomika.

Chápanie planéty Zem ako jedného celku, jedného organizmu, realita jednej globálnej ekonomiky a jednej globálnej svetovej civilizácie dáva možnosť vrátiť pôvodný význam ekonómii, avšak na báze holistickej paradigmy. Globálna svetová ekonomika by potom mala byť chápaná ako jeden celok, ako jedno hospodárstvo, a ekonómia ako veda sa môže zaoberať fungovaním tohoto hospodárstva ako celku a najmä jeho zákonitosťami. Zem potom môžeme chápať ako svoj dom a ako k svojmu domu sa potom budeme k zemi správať.“ (Prevzaté z periodika Nadácie Ladislava Novomeského „SLOVO, jeseň ´95“).

Na rozdiel od Bohma nebudeme celosvetový holografický obrazec rozbíjať na časti, ale definujeme si najmenší holografický (ekonomický) obrazec a z neho vo forme skladačky vybudujeme celosvetový hologram (model celosvetovej globálnej ekonómie). Nuž a takýto základný obrazec pozná každá skúsená účtovníčka či účtovník a tým je vnútropodnikové podvojné účtovníctvo ľubovoľne veľkej účtovnej jednotky.

Čo nám toto účtovníctvo hovorí o cene? Hodnota produktu na sklade (ktorý neopustil účtovnú jednotku) sa rovná úplným vlastným nákladom na jeho zhotovenie. Vo vnútri účtovnej jednotky (domácnosti) sa neokrádame!!! Ak niekto vyprodukoval nadhodnotu tak ju v plnom rozsahu oceníme a odmeníme ho čím sa premietne v plnom rozsahu do nákladov a teda vstúpi do ceny produktu. „TOVAR“, teda iná cena ako úplné náklady (v domácom hospodárstve) nie je možná a produkt vždy ostane produktom. Toto platí aj pre vzájomné odovzdávanie si produktov medzi zložkami účtovnej jednotky. Ak svetovú ekonómiu zložíme (cez národné ekonómie) z takýchto obrazcov, potom ani v medzipriestore medzi jej jednotlivými obrazcami nemôže vzniknúť „TOVAR“, teda zisk a strata vzájomne posunuté v ekonomickom priestore a čase^[3].

Z povedaného jednoznačne plynie, že zisk nie je možný bez rovnocennej straty, a ak spoločnosť má byť spravodlivá, tak TOVAR netreba rozlúštiť, ale nesmieme dovoliť aby TOVAR vznikol bez našej kontroly. Z toho potom zároveň plynie, že cena produktu sa nesmie tvoriť za zatvorenými dverami vlastníkov kapitálu či kanceláriách cenotvorcov, ale priamo na pracoviskách pod priamou kontrolou tých ktorí vložili do produktu svoju telesnú či duševnú prácu, pretože v tej istej hodnote sa musí k ním vrátiť, ako ku spotrebiteľom. (Skôr ako vypustíme Džina z fľaše, musíme vedieť, ako ho naspäť celého do nej dostaneme, a nie najprv ho vypustiť a potom tvoriť mysteriózne teórie na jeho polapenie.)

3. Ľudské dokazovanie, alebo dokazovanie na báze „sedliackej logiky“.

Pozerajme sa na ekonómiu v širokom slova zmysle, teda tak ako sme si ju definovali v Poznámke 2, očami univerzálneho (globálneho) človeka, ďalej len „ČLOVEK“. Hierarchia dôležitosti jednotlivých zložiek ekonómie bude následovná:

1. „ČLOVEK“, pretože bez človeka ekonómia nemá žiaden zmysel.
2. Produkty produkované „ČLOVEKom“ potrebné inému „ČLOVEKu“.
3. Príroda ako produkt alebo objektívny nástroj na prenos produktov medzi ľuďmi.
4. Ostatné nástroje (výrobné a zástupné produkty) na zabezpečenie pohybu produktov medzi ľuďmi (teda aj peniaze sú len jeden z nástrojov).

(V dnešnej ekonómii je hierarchia totálne naruby – „ČLOVEK“ je na poslednom mieste a peniaze na prvom.)

Sedliacke úvahy o faktoch:

1. Po roku 1989 sme na Slovensku odstavili od práce pol milióna ľudí a tento stav trvá už 15 rokov. Je životná úroveň „ČLOVEKa“ na Slovenskú tak vysoká, že nepotrebujeme ich prácu? NIE!!! Tento obrovský ľudský potenciál vrátane potenciálu našej prírody nevyužívame len preto, že nemáme dostatok meradiel na meranie ľudskej práce – peňazí. (Peniaze v tejto spoločnosti sú len nástrojom a nemajú inú funkciu ako odmerať ľudskú prácu, aby sa vedelo, kto koľko si zaslúži pri rozdeľovaní jej výsledkov a nič viac.)
2. Medzi nástroje patrí aj vojna a produkty pre ľudí, ktorí ju vedú. Z pohľadu „ČLOVEKa“ ide o totálny ekonomický nezmysel, nakoľko pri nej „ČLOVEK“ utrpel stratu v hodnote spotrebovaných a zničených ľudských a prírodných ekonomických zdrojov. Ľudská produkcia nástrojov na vedenie vojny (armáda, zbrane, vývoj a pod.) sú síce produkty potrebné z pohľadu jedincov či skupín (štátov), ale z pohľadu „ČLOVEKa“ sú len zbytočným a škodlivým nástrojom a nie produktom pre „ČLOVEKa“!!!
3. 29. 11. 2005 Vojenská nemocnica v Bratislave oznámila, že nebude uskutočňovať zdravotné výkony (až na mimoriadne prípady) pre pacientov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pretože táto nemá pre takéto výkony dostatok finančných prostriedkov. Toto je logický výsledok súčasnej ekonómie.
   Čo nám na to povie „sedliacka logika“? Ide o ekonomický nezmysel!!! Personál nemocnice a výrobcovia liekov budú platený za to, že budú sedieť na pracovisku alebo doma, budovy sa budú naďalej vykurovať, opotrebenie budov a zariadení (odpisy) sa nezníži. Pacient bude maródovať, alebo podávať znížené výkony a naviac sa bude zhoršovať jeho zdravotný stav. Suma sumárom „ČLOVEK“ utrpí výraznú ekonomickú stratu a prečo? Pretože medzi producentom zdravotnej starostlivosti a pacientom (spotrebiteľom) je celá rada ekonomických nástrojov (zdravotná poisťovňa, peniaze, zákony, územné a štátne inštitúcie, obchod - TRH a pod.), ktoré si chránia svoje záujmy a tak sú brzdou zvyšovania spoločenskej produktivity a lepšieho uspokojenia potrieb občanov.
4. Keď vo Východnej Európe sa v rokoch 1987-1990 likvidoval socializmus a obnovoval kapitalizmus (TRH) bolo to vraj aj kvôli tomu, že socializmus bol neefektívny ekonomický poriadok. Ako sa zvýšila efektívnosť spoločnosti a uspokojovanie potrieb človeka?

Nebudeme hovoriť o ekonomických nástrojoch, ale priamo o produktoch pre človeka. V roku 1989 v ČSFR sme stavali na 1000 obyvateľov 5,6 bytov, produkovali na občana 454 litrov mlieka a 104 kg mäsa. V roku 1999, teda po 10 ročnom „dobiehaní“ Západnej Európy sme stavali 2 byty na 1000 obyv. (ČR 2,2 bytov/1000 ob.), produkovali 58 kg mäsa na občana (ČR 81 kg/ob.) a 210 litrov mlieka na občana (ČR 268 l/ob.). Chýbali nám ekonomické zdroje? NIE!!! Technológie na výstavbu bytov sme zošrotovali, haly a maštale sa rozpadávajú, časť pôdy sa neobrába, hovädzí dobytok sme vyviezli do Talianska, ľudia sedia pri televízoroch, čakajú na podporu v nezamestnanosti a bezdomovci zomierajú na uliciach. Toto je výsledok súčasnej ekonómie. Táto devastácia ekonomických zdrojov len na malom Slovensku z pohľadu „ČLOVEKa“ môže vyzerať aj takto: „Vo svete umiera ročne 6 mil. deti kvôli hladu, teda o niečo viac ako je obyvateľov Slovenska (5,4 mil.). Ak by sa nestratila táto produkcia potravín na Slovensku, bola by postačovala bohato na obživu kvôli hladu umierajúcich deti (cca 41 kg mäsa a 220 l mlieka na jedno zomreté dieťa a rok)“.

Záver:

Je zrejme, že hovoríme o inej ekonómii, ako dnes uznávanej (hoci aj prezývanej ako „znalostná”), ale je načase prestať stepovať v rytme, ktorý nám tvrdia ekonomický mocnári tohoto sveta prostredníctvom politických hercov^[4]. Z uvedeného dôvodu posielam tento článok aj na akademické pracoviska na Slovensku a Českej republike spolu s knižočkou „Lúpež storočia a neoekonómia“, v ktorej sú hlbšie rozpracované tieto myšlienky^[5] (vrátane matematického modelu základného obrazca hologramu - ľubovoľne veľkej komunity).

Spomienka na Sokratesa:

„Nikto nekoná zlo dobrovoľne.” Podobne je to aj s ekonómiou, ekonómami a celou ekonomickou činnosťou ľudskej spoločnosti v širokom slova zmysle (vrátane vojen, hladu či skleníkového efektu a pod.). Nejedná sa o vedomé konané zlo, ale o zlo konané z ekonomickej nevedomosti spojenej s aktívnou hlúposťou. Bezo zmeny tohoto stavu ekonómie (predovšetkým ekonomického poznania) nebude na tejto zemi mier a poriadok.

Zhrnutie:

Dennodenné počujeme od politikov a ekonómov „Na to nie sú peniaze“ - ide o najdokonalejší a dennodenne opakovaný dôkaz, že ekonómia nie je založená na logike, ale na viere v mysteriózne papieriky (ľudovo nazývané „čertove kolieska“) v pozadí s ideou o všemocnom TRHu. „ČLOVEK“ nepotrebuje tieto papieriky, ale od ekonómie očakáva, že vyženie cigána zo Slovenského raja ťažiť drevo do produkčných lesov, nie len pre seba, ale aj pre gadža (sedliaka), a naopak gadža od pohárika či televízora na pole či do maštale, aby dorobil chlieb, mlieko či mäso aj pre cigána. Pokiaľ to ekonómia vo všeobecnosti nedokáže, nepatrí medzi exaktné vedy, ale na historickú lavicu hanby za hlúposti a škody, ktoré spôsobuje ľudstvu!

V Michalovciach, 18. 12. 2005
Andrej Sablič

PS: Ak niekto si myslí, že tieto myšlienky treba šíriť (vrátane prekladov) a o nich diskutovať, aby sa zmenil tento svet k lepšiemu, nemám námietok ak bude uvedené meno autora.

Co: V písomnej podobe s knihou „Lúpež storočia a NEOEKONÓMIA“.

• Prof. Ing. Štefan Luby, DrSc., Dr.h.c., prezident Slovenskej akadémie vied, Štefanikova 49, 914 38 Bratislava
• Prof. RNDr. Václav Pačes, DrSc., predseda Akadémie vied Českej republiky
• Prof. Ing. Vkadimír Baleš, DrSc., rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Vazovova 5, 812 43 Bratislava
• Doc. PhDr. František Gahér, CSc., rektor Univerzity Komenského, Šafárikovo nám. 6, 818 06 Bratislava 16
• prof. Ing. Vojtech Kollár, CSc., rektor, Ekonomická univerzita v Bratislave, Dolnozemská cesta 1, 852 35 Bratislava
• Prof. JUDr. Vladimír Babčák, CSc., rektor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
• Prof. Ivan Wilhelm, CSc., rektor Univerzity Karlovej v Prahe
• Prof. Ing. Richard Hindls, CSc., rektor Vysokej školy ekonomickej v Prahe, nám. W. Churchilla 4, 130 67 Praha 3

Poznámky:

[1] „TRH“ (ekonómia v medzi rodovom priestore), ktorý je nám dnes prezentovaný ako jav prirodzený, vôbec nie je javom prirodzeným, ale bol sformovaný primitívnym človekom, keď si nevedel dať rady s ekonómiou v medzi rodovom priestore a naviac ju založil na „práve silnejšieho“ (fyzický, ekonomický, politický a pod.).

[2] Ekonómia je široká škála ekonomických prvkov, nástrojov, vzťahov a naše poznanie o nich. (vlastná definícia)
Ekonomický priestor (komunita) je súhrn ekonomických vzťahov medzi dvoma a viacerými základnými ekonomickými prvkami (ľuďmi). Ekonomický „Mini“ priestor je vzťah medzi dvoma ľuďmi (napríklad manželstvo). Ekonomický „Maxi“ priestor je súhrn ekonomických vzťahov ľudstva ako celku vrátane jeho vzťahu k prírode.
Základný ekonomický prvok: človek so svojou produkciou pre iného či iných a spotrebou produktov a služieb od iných.
Ostatné ekonomické prvky: Ekonomické produkty - predmety či služby, ktoré vyprodukoval človek k upotrebeniu iným z vlastnej iniciatívy alebo z iniciatívy iného.
Ekonomické nástroje, pomocou ktorých sa uskutočňuje výmena produktov:
Základný ekonomický nástroj (samozrejme môže byť aj produktom): príroda, ktorá nám slúži na prenos ekonomických produktov v ekonomickom priestore a čase (aj medzi generáciami).
Ostatné ekonomické nástroje (výrobné a zástupné prvky): slovo, zákon, bič, zbrane, vojny, peniaze, výrobné prostriedky, dary, lúpež, zmluvy, atď. atď. (nie sú to prvky pretože človek ich k svojmu živobytiu nepotrebuje, oni len umožňujú produkovať alebo zastupujú ekonomické prvky -predmety a služby, ktoré človek potrebuje).

[3] Vojna v Iraku sa dnes účtuje vo forme ziskov zbrojných a ropných monopolov, a monopolov podieľajúcich sa na obnove Iraku, ale o stratách ktoré utrpel Iracký národ sa nikde neúčtuje a už vôbec nie o stratách ktoré utrpelo ľudstvo ako celok!!!.

[4] Súčasná hra na demokraciu a slobodu je len ideologickým pláštikom za ktorým sa skrýva nekompromisná diktatúra ekonomických bossov tohoto sveta. Ideál slobody a demokracie je zneužívaný aby bohatí ním pootvárali dvere chudobným a vyrabovali aj to málo čo im zostalo. Ide o rovnaké zneužitie ľudských ideálov ako bolo šírenie kresťanstva v Južnej Amerike a pod. Neuvedomujeme si však, že ide o katastrofické prehlbovanie priepasti medzi chudobnými a bohatými čo bude provokovať k podstatne násilnejším akciám ako je dnešný terorizmus. Po štátnom terorizme bohatých totiž príde na rad štátny terorizmus chudobných, o čom svedčia politické pohyby v Ázii, ale napr. aj víťazstvo národne orientovaných síl v Poľsku a pod. Chudobní potrebujú reálnu (ekonomickú) demokraciu, aby mohli kontrolovať či to, čo pri svojej práci pre spoločnosť vložili do produktu, sa im v inom produkte vrátilo alebo nie, a potrebujú slobodu pre využívanie potenciálu tejto zeme a potenciálu, ktorý nám zanechali naši predchodcovia pre svoju obživu a slušný život. Dnes šírená demokracia a sloboda však o tom absolútne nie je!!!

[5] Zatiaľ históriu prepisovala v prevažnej miere ulica podľa myšlienok zrodených v ilegalite, možno konečne sa začne rodiť história na akademických pracoviskách a bez krviprelievania (samozrejme len ak začnú myslieť v mene „ČLOVEKa“, a nie v mene ekonomických vojvodov, ktorý vedú ekonomické bojové ťaženia po celom svete).