K diskusii o modelu socializmu II. (písané pre SDS)

k neregistrovaný: „Obávám se pane Neuberte, že to, co může nahradit kapitalismus a už to můžeme pozorovat kolem sebe, nebude chtít většina levicových aktivistů radši snad ani vidět ...“

Pokrokové sily zatiaľ nepotrebujú aktivistov, pretože nemajú čo by im dali do rúk či úst. Jednoducho pokrok nemá program. Marxizmus a socializmus sa v súčasnej podobe navzájom negujú tak, že sú vlastne neschopné boja. Nechcem tým urážať programy SDS, alebo tých či oných komunistov, ale nie je v nich nič vedecké a nič čo by reálne zodpovedalo súčasným potrebám tohoto sveta. „Dajte nám možnosť vládnuť a my Vám zabezpečíme to či ono, vrátane modrého z neba“ ponúkajú všetky strany vrátane pravicových. My nemáme marxizmus (vedu) týchto dni a preto som vstúpil do diskusie tak ako som vstúpil.

Prečo začínam u Adama (rodového zriadenia)?

Ak chceme rozvinúť vedecké (Marxovo) učenie o spoločnosti tak sa musíme vyhnúť kapitalizmu! Prečo? Marx kapitalizmus natoľko „vedecký vycucal“ a položil nám na stôl hotový produkt tak, že popri ňom si skúmaním kapitalizmu nezarobíme ani na „slanú vodu“.

Čo teda nám ostáva na skúmanie? Ideálne by bolo ak by sme dokázali vedecký analyzovať socializmus, pretože Marx ho nemal možnosť skúmať. Nuž hej! ale čo to ten socializmus je? Je to produkt, ktorý mal na mysli Marx? Je to spoločenský vírus, ktorý doniesol do Európy z vyhnanstva na Sibíri (gulagy) Lenin? Sú socializmom aj Švédsky model či Hitlerovský? Je socializmom aj dnešný štátny kapitalizmus v Číne? Nepreskočili už USA, Kuvajt, Švajčiarsko a pod. socialistickú etapu rozvoja a nežijú už v komunistickej spoločnosti, veď životná úroveň u nich je očami bežného Afrikána božská. Ak sa budeme pozerať na socializmus z týchto pozícií, tak sa utrápime k smrti a nič nedoriešime. Z uvedeného dôvodu som navrhol skúmať historický vývoj spoločenských formácií a z neho plynúce zákonitosti, ktoré môžeme v ich vývoji definovať a na základe toho ohraničiť socializmus tak aby sme nelietali „od buka do buka“. Je to oblasť (vývoj po rozpade rodov), ktorej Marx nevenoval pozornosť a preto nielen, že ide o pole neorané, ale naviac budeme môcť skontrolovať aj vývody z kapitalizmu (reálnosť komunistických sľubov) ktoré sformuloval Marx. Nebude to ľahké lebo dejiny boli skúmané skôr dejepiseckým spôsobom (systémovo-sieťovými metódami) a nie metódou základnej bunky ktorú preferuje „marxizmus“. A sme pri prvom vážnom probléme: Vieme čo je to „metóda základnej bunky“ a budeme ju rešpektovať v diskusií?

k [milan]: 1. Přijmu-li za svou rozumnou hypotézu, že otrokářská a kapitalistická společnost jsou obě monolitní společnosti, znamená to, že nemusí být nutně ukončeny revolucí jako společnosti duální?

Ak skúmame spoločenskú formáciu metódou „základnej bunky“ tak už v prístupe k spoločenskej formácii predpokladáme, že túto spoločenskú formáciu bude potrebné odstrániť revolučnou cestou My mi vstupujeme do procesu badania s tým, že ideme hľadať bunku ktorá je zárodkom rozhodujúcich problémov danej spoločenskej formácie s cieľom, aby sme ju „vytrhli z jej tela“ a tak dostali na svet novú, inú, pokrokovejšiu, daných problémov zbavenú formáciu (ideme uskutočniť predoperačné vyšetrenie nakoľko konzervatívne metódy /systémovo-sieťové/ nepriniesli želané výsledky).

Čo je to revolúcia či revolučná cesta (kvantitatívno-kvalitatívna zmena)?

V tejto súvislosti si až príliš všímame buržoáznu revolúciu v Anglickú, Veľkú Francúzsku revolúciu či VOSR a pritom hriešne zabúdame na svojich predkov. Buržoázna revolúcia v Rakusko - Uhorskú sa uskutočnila formou cisárskych dekrétov, socialistická formou Košického vládneho programu a následných prezidentských (Benešových) dekrétov o znárodnení (teda nie vo februári 1948 - nečítajme len spisy komunistov, ale napr. aj Benešové). Čo som tým chcel povedať? Nepovažujme za revolúciu to čo nám podsúvajú politici či dejepisci. Z vedeckého hľadiska je revolúcia niečo iné ako pompézne prelievanie krvi!!!

Kto nám povie, ako prebehla revolúcia medzi otrokárskou a feudálnou spoločnosťou? Čo o tom vieme? Takmer nič a pritom každá je iná. V otrokárskej otrok robí len to čo mu nariadi otrokár, vo feudálnej však už poddaný hospodári samostatne aj keď nie je ešte slobodný a naďalej musí drieť na feudála, jeho vlastníka. Ako vidno došlo tu k významnej kvalitatívnej zmene „tichou cestou“. Možno niekoho teraz napadne, že išlo o evolučnú a nie revolučnú cestu. Nuž nie! bol by to vážny omyl! Tieto revolučné zmeny neprebiehali na úrovni štátu, (ako buržoázne revolúcie) ale na, v tom období uzatvorených ekonomických jednotkách - panstvách a ich iniciátorom bol v mnohých prípadoch sam vlastník otrokov. Motiváciou k tomuto činu mohlo byť v tom období rebelantstvo otrokov, ale kľúčom bolo väčšinou poznanie, že takto to nielen, že je možné ale aj ekonomický výhodnejšie.

Prichádza mi na um veľmi zaujímavá otázka: Je zdrojom revolúcie nespokojnosť más?

Viem, že sa teraz prehreším voči „vedeckým kapacitám marxizmu“, ale odpoveď musí znieť jednoznačne NIE! Zdrojom úspešnej revolúcie môže byť len a len spoločenské poznanie schopné po odstránení „bunky zla“ zabezpečiť plnohodnotné fungovanie spoločnosti. Zrejme aj toto je odpoveď na otázku prečo sme poslali socializmus na smetisko dejín. Nepochopili sme jeho podstatu a správali sme sa k nemu, ako slon k porcelánu!

k [milan] 4.: ... Co asi bude onen zárodek budoucího, který by měl existovat už teď kolem nás?Všeobecná odpoveď znie: produkt spoločenského poznania, možno aj toho ktoré vyplynie z tejto diskusie. Som presvedčený, že socializmus už nosil pod srdcom zárodok budúcej spoločenskej formácie. Problém je však v tom, že sme o ňom nič nevedeli alebo (komunisti) nechceli vedieť.  

 k [milan] 2.: Je-li základní buňkou v monolitním kapitalismu a negativním pólem v duálním socialismu zboží (TOVAR), neměl by být spíše základní buňkou otrokářského řádu a následně negativním pólem feudalismu spíše TRIBUT než vlastnictví člověka člověkem, jak píšete? A to jak kvůli symetrii, tak kvůli tomu, že explicitní otrokářství nebylo zcela obecné… Dokonce by pak šly možná zařadit Marxem zmiňované a Stalinem ignorované asijské despotické výrobní způsoby pod jednu formaci.

Tak to je mnoho otázok v jednej, preto začnem „od piky“.

TOVAR (ZBOŽÍ) čo o ňom vieme?

Marx v Kapitále: „Tovar = cena = hieroglyf“. Marxizmus všeobecne: „TOVAR = kategória“. A sme na konci s naším skúmaním, TOVAR je jednoducho tabu (boh) o ktorom sa nediskutuje.

Nuž prepáčte páni vedátori, prepáčte súdruhovia marxisti, ale ja som sedliak a žiadnych bohov neuznávam, ja chcem vedieť čo to ten TOVAR je, kde a ako vznikol. Chcem ho vidieť zoči voči, aby som túto „základnú bunku“ nášho tisíce ročného trápenia mohol poslať na historický cintorín. Ja jednoducho nemám náladu sa „vedecký“ s týmto mamľasom hrať na schovávačku a nechať trpieť ľudstvo ďalšie storočia. Prepáčte mi aj nabubrenosť týchto slov, ale chcel som tým len vytvoriť vhodnú atmosféru pred tým, ako vstúpime do zakázanej zóny.

Takže, kedy a kde vznikol TOVAR? Zrejme pri prvých výmenných obchodoch medzi rodmi, keď zástupca jedného rodu vymenil jednu ovcu za jedno vrece obilia. Na prvý pohľad jednotka za jednotku a nemáme problém. No hej! ale Rod „A“ potreboval na dochovanie jednej ovce 150 jednotiek práce, ale Rod „B“ na dopestovanie jedného vreca obilia 300 jednotiek. Nuž a nakoľko človek nie je ovca a začal myslieť vznikol prvý spor, ktorý vyhral silnejší. Tak vznikol zárodok otrokárskej spoločnosti ktorá nehľadala cestu ku spravodlivosti, ale priznala právo silnejšiemu. Nespravodlivosť zakódovaná v TOVARe, prestala byť predmetom sporu, pretože ju prekrylo spoločenské právo silnejšieho rozhodovať o TOVARe a jeho cene či jednoducho o užití produktu. TOVAR ako predmet sporu sa utopil (schoval) v útrobach spoločenského poriadku - vo vlastníctve človeka. TOVAR sa stal takto „historickým sťažňom“ ktorý sa od svojho prvopočiatku nemení, mení sa len obal (plachty) do ktorého je v tom ktorom období zahalený (pre [milan]a: TOVAR aj v Ázii bol a je TOVARom i keď bol zahalený v iných spoločenských pojmoch a zvyklostiach) . Vlastník otroka v otrokárskej spoločnosti či vlastník poddaného vo feudálnej spoločnosti a vlastník pôdy či výrobných prostriedkov vo feudálnej spoločnosti a spoločnosti kapitalistickej, rozhoduje o cene práce a cene produktu. Všetko ostatné o tom ako človek vykorisťuje (okráda) na tomto princípe iného človeka už bolo povedané. Čo stojí za našu pozornosť a čo o vplyve TOVARu na spoločnosť nebolo povedané úplne je otázka „antagonizmu“. TOVAR vytvára dvojitý antagonizmus a to:

1. antagonizmus plynúci priamo z TOVARu (ekonomický), jeho nárast je plynulý od rozpadu rodov až po dnešok.
2. antagonizmus plynúci z jeho obalu (vlastníctva), ktorý vzniká v monolitných spoločenských formáciách ako rozpor medzi spoločenskou podstatou a spoločenským poznaním.

Ak na začiatku otrokárskej spoločnosti, spoločenské poznanie akceptuje daný stav, tak na jej konci sa spoločenské poznanie (pokrokové myslenie ako celok a nie len otroci) dostáva do totálneho rozporu s touto podstatou a pripravuje cieľavedome revolučný krok. A teraz musím [milan]a sklamať. Monolitnú spoločnosť nielen, že musíme odstrániť revolučnou cestou ale na jej odstránenie potrebujeme nie jeden ale dva revolučné kroky. Prvým krokom zastavíme antagonistický rozklad spoločnosti (plynúci z obalu) a tým umožníme experimentálne (evolučnou cestou) overiť ovládanie spoločnosti na novom princípe. Až keď spoločnosť získa dostatok poznatkov ako riadiť spoločnosť (bez vlastníctva človeka - fyzického násilia v otrokárskej a feudálnej spoločnosti), môže revolúciu ukončiť druhým revolučným krokom, zrušením základného nástroja pre ovládanie predchádzajúcej monolitnej spoločnosti.

Skúsme si tento výsledok teoretický overiť na kapitalizme: Socialistická revolúcia ruší právo na súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov ale vlastníctvo vo všeobecnosti (ako ľahký, spoločenský prehľadný plášť na TOVARe) naďalej je významným faktorom pri rozdeľovaní spoločenskej produkcie (podniky, družstva a pod. rozhodujú o použití výsledkov práce). Ak socialistický experiment objaví cestu ako zlikvidovať TOVAR (ak chovateľ ovce dostane za ovcu 150 jednotiek a pestovateľ obilia 300 jednotiek za vrece, inými slovami ak chovateľ ovce dá za vrece obilia dve ovce) a vznikne ekonomická spravodlivosť v spoločnosti, potom bude človek odmeňovaní za to ako sa stará o výrobné prostriedky a nie podľa toho či je ich vlastníkom alebo nie!!!

Ateisti teraz nech nečítajú, Kristus povedal: „Pole patrí tomu, kto si ho privlastní svojou prácou“.
Môj výklad: sústružník si prisvojuje sústruh svojou prácou na ňom a spoločnosť ho odmení nielen za výsledky jeho práce, ale aj za starostlivosť o sústruh. Ak začne na sústruhu pracovať iný pracovník (pracovná skupina, firma), tak bude sústruh patriť inému. Inými slovami pole, sústruh atď. má v spoločnosti podobný charakter ako vzduch. Tak, ako sa dnes spoločnosť snaží správať k ovzdušiu, bude sa správať aj k výrobným prostriedkom, nik (jedinec, skupina či štát) ich nebude môcť zneužívať na okrádanie iného. Sústruh nie je dielom jedinca, ale spoločnosti, je v ňom vložená práca nielen generácie súčasnej, ale aj minulých a budúcich a teda má podobný charakter ako pole či vzduch dané človeku prírodou (alebo bohom - komu ako vyhovuje).

Ekonómia, spoločenské poznanie o TOVARe

Názov ekonómia je odvodený z gréckeho slova oikonomia. Ide o spojenie dvoch slov: „oikos“, čo znamená dom alebo domáce hospodárstvo a „nomos“, čo znamená zákon. Pôvodne bola ekonómia veda, ktorá sa zaoberala zákonmi domáceho hospodárstva, inými slovami oikonomia dokázala spočítať rodovú produkciu a túto rozdeliť podľa najlepšieho vedomia a svedomia rodu bez zisku a straty. Medzirodový obchod postavil pred oikonomiu v tom období neriešiteľný problém, čo a ako spočítať a ako to rozdeliť. Nuž a tak vznika nová oikonomia (ďalej budem používať pojem ekonómia) ktorá neguje princípy pôvodnej oikonomie a nahrádza ju umením. Už dedko Aristoteles nepovažuje vo svojej dobe oikonomiu za vedu, ale nazýva ju v svojej „Politike“ umením (zárobkovým). Dnes po tisícročných skúsenostiach môžme ju smelo nazvať „ekonomické bojové umenie“, nuž a tak ako v každej vojne, tak aj v ekonomickej nastupujú také pojmy, ako zisk a strata, ale aj vojnové pravidlo, že silnejší (víťaz) berie všetko a slabšiemu (porazenému) ponecháme len prostriedky na živorenie. Toto je podstata ekonomického antagonizmu, o ktorom svedčia aj grafy v prílohe.

Tak, a teraz môžeme skúsiť produkovať závery:

1. Marx nám na podnose nenechal len výsledky svojho badania, ale vo vete „TOVAR = cena = hieroglyf, ktorý sa zatiaľ nepodarilo rozlúsknuť“ aj odkaz na čo máme sústrediť svoju pozornosť ak chceme pokračovať v jeho diele.

2. Marx ak hovoril o jednom jedinom, celosvetovom revolučnom kroku, tak sa vážne pomýlil (alebo to až tak doslovne nemyslel?). Na odstránenie kapitalizmu sú potrebné minimálne dva kroky. Nech mi prepáčia marxisti, ale Marx zabudol skontrolovať výsledky svojej práce historickou metódou a tak mnoho budúcich krokov sa mu scvrklo do jedného jediného historického bodu z čoho vznikli nereálne očakávania od jedného jediného revolučného kroku.

3. Lenin ak zorganizoval socialistickú revolúciu urobil dobré, lebo sme mali možnosť experimentovania. Gorbačov ktorí tento experiment prerušil bol vrcholcom komunistickej i spoločenskej hlúposti. Môžme oceniť jeho a spol. snahu, ale snaha na pokrok nestačí (viď aj bod 7)

4. Je potrebné negovať (negácia negácie) súčasnú ekonómiu a vrátiť jej pôvodný zmysel, ktorý mala v rodovom zriadení, a to spočítanie a transparentné rozdelenie spoločenskej produkcie podľa najlepšieho vedomia a svedomia spoločnosti (časť podľa zásluh a časť podľa spoločnosťou uznaných potrieb). Socializmus (spoločenské vlastníctvo) a súčasné informačné technológie tvoria pre takúto činnosť ideálne podmienky, čo však k tomu chýba je spoločenské poznanie - nová ekonómia.

5. Ak hovoríme o spoločenskej formácii nemiešajme do toho politiku. Verím, že mi čitateľ rozumel aj keď som nehovoril o totalite či demokracii, tak ostaňme pritom. Politika taká či onaká je súčasťou každej spoločenskej formácie, preto stotožňovať socializmus s totalitou je vedecká hlúposť alebo podvod. Pre lepšie pochopenie: jadrom problémov spoločnosti od rozpadu rodov je TOVAR, ten sa halí do prvého ochranného obalu - vlastníctva (otrokári, feudáli, kapitalisti a v socializme povedzme neschopné ekonomické riadiace štruktúry, ktoré si nevedia rady s TOVAROM a svojou hlúpou cenovou politikou ho chránia pred likvidáciou /historický sa musia skompromitovať rovnako ako predchádzajúce vládnúce triedy - spomeňme si na Wericha/ ) a druhého ochranného obalu (pršíplášťa) politiky. Ak chceme riešiť politiku tak riešme politiku, ak ekonomickú podstatu spoločenskej formácie tak riešme jej nositeľov a ak chceme odstrániť základne jadro (bunku) problémov tak riešme TOVAR.

6. Pri prognózovaní vývoja mali by sme byť opatrný a preto nečakajme, že po revolučnom odstránení socializmu vstúpime do komunistickej - beztriednej spoločnosti. Bude to spoločnosť sociálne spravodlivá (zabudnime aj na sociálnu rovnosť - veď rovnosť je rovnako nespravodlivosť) ale nie univerzálne spravodlivá. Je pravdepodobne, že novú spoločnosť budú kváriť problémy plynúce z iného jadra, a tak určite neostane bez roboty a bez potreby revolučných krokov.

7. Revolúcia je predovšetkým produkt spoločenského myslenia a nie výsledok nespokojnosti más. Nespokojnosť más bez spoločenského poznania môže vyprodukovať aj historickú hlúposť (kontrarevolúciu, ničenie strojov v Anglickú a pod.). Nespokojnosť más môže spoločenskému poznaniu pomôcť nastoliť novú spoločenskú formáciu, ale nemôže ho nahradiť.

Nuž a na záver len jedno zbožné želanie plynúce z tohoto poučenia, bolo by dobré, ak by ďalší revolučný krok sa uskutočnil na pôde OSN a nie na jatkách III. svetovej vojny. Ak vieme pre to niečo spraviť, tak to spravme. Nuž a toto je aj odpoveď na vízie v článku „Několik předpovědí bodoucnosti“. Nestojme so založenými rukami a nečakajme na mesiáša z vesmíru, ale zoberme rozum do hrsti a diskutujme.

Na ďalšie podnety sa teší

Andrej Sablič

Ako prílohy pripájam:

a. Moja vizuálna predstava o vývoji spoločenských formácii, ktoré zjednocuje spoločný problém TOVAR a naše poznanie o ňom teda ekonómia, mojimi slovami veda o ekonomickom lúpežníctve.

b. Dva grafy k vývoju ľudstva za posledných 200 rokov s otázkou pre spokojných: Naozaj netreba nič s tým robiť? Prvý graf ale aj niektoré symptómy (vznik svetového terorizmu, NHL, ceny ropy /BL 22.4.2005 Konec ropné éry?/a pod.) naznačujú, že svetové spoločenstvo by mohlo byť už v „9. mesiaci“ tehotenstva a, že už terajšia generácia by mohla byť svedkom pôrodu novej spoločenskej formácie. Otázka je len či pôrod bude krvavý alebo bezbolestný, úspešný alebo dôjde k potratu.

PS: Možno sa niekomu bude zdať, že odmietam výsledky Marxovho učenia. Tak to nie, ja ho plne akceptujem, ja som len bodky, ktoré prinieslo do jeho výsledkov používanie dialektickej metódy a filozofických operácií, dešifroval historickou metódou a učinil z nich plnohodnotné, rozvinuté vety.