K diskusii o modelu socializmu III (písané pre SDS)

Socializmus a TOVAR.

V predchádzajúcich článkoch som na TOVAR (TOVAR = CENA = HIEROGLYF) upozorňoval z historického hľadiska, teda ako na „historický sťažeň“ (chrbtovú kosť) spoločensko - ekonomických formácii. Dnes sa pozriem na TOVAR v podmienkach socialistickej spoločnosti.

Socialistickí (komunistickí) politekonómi hlásali, že TOVAR bol socialistickou revolúciou odstránený a teda, že v socializme už neexistuje. Z uvedeného dôvodu sa tomuto problému (keďže neexistoval) nikto nevenoval a ani nevenuje.

Je preto načase verejne vyhlásiť, že socializmus vo Východnej Európe nepochoval Gorbačov a komunisti z vlastnej vôle (ani ako platení agenti kapitalizmu) ale, že to urobili ako hračky v rukách TOVARu!!!(Kapitál, cena, vlastníctvo, kapitalisti a pod. sú len formy cez ktoré sa prejavuje TOVAR, a tu patria aj socialistický funkcionári ktorí chránili TOVAR ukrytý v hlúpych plánoch, straníckych uzneseniach a pod., sem patria aj Tí ktorí v mene TOVARu pochovali socializmus a rozpútali na radosť TOVARu antagonistický rozklad spoločnosti v bývalých socialistických štátoch).

Príhoda zo života v socializme.

V Predsedníctve OV-KSS Michalovce  sa stretli dva návrhy ekonomický dôsledne podložené s tým, že podľa jedného sa navrhovalo udeliť riaditeľovi závodu štátne vyznamenanie „Za zásluhy o výstavbu“ a podľa druhého mal byť odvolaný z funkcie riaditeľa závodu a vylúčený z KSS. Nikto si v tom období neuvedomil, že toto nie je politická hra ľudí ale, že takto si zahráva s osudmi ľudí TOVAR v podmienkach socializmu.

Teoretické pozadie tohoto protirečenia vneseného do socialistickej spoločnosti TOVARom.   

Na základe zovšeobecneného poznania („vedy“) komunisti na zjazdoch ukladali znižovať materiálovú náročnosť investičnej výstavby. Ako sa mal rozhodnúť riaditeľ v stavebníctve ak, 1 m3 obstavaného priestoru tradičnou technológiou na báze tehlového muriva stal síce len 160.-Kčs /hrubá stavba/, ale robotník produkoval len 40.-Kčs zisku na hodinu, zatiaľ čo 1m3 obstavaného priestoru z ťažkých prefabrikátov stal 220.-Kčs, ale robotník produkoval na hodinu už 80.-Kčs zisku?

Obdobne keď rozostavanosť dosiahla neúnosnú mieru, komunisti prijímali uznesenia na jej zníženie. Robotník však pri hrubej stavbe, ak montoval ťažké prefa-prvky, dosahoval pre stavebníctvo 500.-Kčs zisku na hodinu, no v dokončovacom cykle slabých 10.-Kčs na hodinu /v mnohých prípadoch keď išlo o dlhšie rozostavanú stavbu, tieto práce boli výslovne stratové/, a to ešte nehovorím o plnení v objeme výroby a ďalších ukazovateľoch plánu.

Obdobne by sme mohli konfrontovať spoločenské poznanie zhrnuté v straníckych a vládnych opatreniach žiadajúce prechod od kvantity ku kvalite či znižovanie zásob a bič cenotvorby (teda jednej z foriem TOVARU), ktorý hnal výrobu a ľudí niekam úplne inam.

Spoločnosť prehlásila plánovité riadenie výrobných procesov za vedeckú metódu. Nič proti tomu (a hanba tým, ktorí dnes odsudzujú plánovitosť), technické disciplíny opodstatnenosť takéhoto prístupu plne potvrdzujú, ale tie pre ten účel použivajú presné a všeobecne uznávané meradla a nie hieroglyfy. Do plánov sa vnášalo obrovské množstvo hieroglyfov a ich súčet, jeden veľký hieroglyf sa prehlásil za zákon. To, že takýto hieroglyf bol plný vnútorných rozporov a nereálnosti, politicky sa nepripúšťalo. Jednoducho teória dokonalosti tejto spoločnosti to nepripúšťala a akákoľvek oponentúra znamenala obvinenie z nepochopenia resp. oportunizmu. Pravdu mal v podstate vždy ten, kto mal právo držať v ruke tento „gumený meter“ najprv ekonomický a následne politický, a to nielen pri tvorbe a hodnotení plánu, ale aj pri samotnej tvorbe hieroglyfov, odmeňovaní, spoločenskom oceňovaní či obviňovaní. Socializmus sústavným opravovaním a upravovaním TOVARu-ceny-hieroglyfu, tento „zdokonalil“ tak, že sa stal dokonalou karikatúrou skutočnej hodnoty.

Zisk, strata a nadhodnota.

O nezmyselnosti politickej ekonómie socializmu hovorí aj použivanie kategórii ako zisk a strata. Ak sme mali žiť v ekonomický spravodlivej spoločnosti, tak zisk a strata v nej nemali mať miesto. Zisk a strata sú kategórie ekonomického zlodejstva a nie slušnej ekonómie.

Každá priemerne vzdelaná účtovníčka vie, že v uzatvorenej ekonomickej (účtovnej) jednotke (a teda aj v slušnej spoločnosti ako celku) nemožno dosiahnuť zisk ani stratu, pretože produkty sa oceňujú a medzi zložkami jednotky odovzdávajú v hodnote „úplných vlastných nákladov“. Zisk sa dosahuje za hranicami „účtovnej jednotky“, keď produkt sa zmení na TOVAR tým, že ho predáme za viac alebo menej, ako boli naše „úplné vlastné náklady“.

Zisk, ako ekonomický nezmysel pravdepodobne vznikol zámenou pojmov zisk a nadhodnota. Nadhodnota však nie je zisk, je to reálna hodnota, ktorá by mala byť rozdelená medzi jej tvorcov bezo zbytku, teda znova bez straty a zisku.

Záver:

TOVAR vždy bol, je a ostane prameňom ekonomického antagonizmu. Socializmus sa antagonizmu bránil a tak bolo len otázkou času „kto z koho“. Ako máme možnosť poznať to na vlastnej koži, TOVAR vyhral prvé kolo a táto spoločnosť sa rozkladá na bohatých a chudobných obrovským tempom. Toto je aj naš osobný vklad do boja za rýchlejšie prehlbovanie ekonomickej priepasti vo svete. (Sem náleží napr. aj v ČR dnes diskutovaná „Modra šanca“ - zmenou daňových pravidiel s peknou etiketou chudobným ubrať a bohatým pridať. Reformy v Latinskej Amerike, ktoré boli predzvesťou tých, ktoré robíme my dnes spôsobili, že kupná sila minimálnej mzdy tam bola v roku 1998 o 27% nižšia než pred 20 rokmi (Pravda 24.8.1999)).

Myslím si, že nemusíme nad tým plakať ani radovať sa, stačí ak konečne začneme myslieť a prestaneme tlieskať hlúpostiam, ktoré produkuje cez svoje verné média TOVAR.

Andrej Sablič