Čo je to vlastne „TOVAR“?

TOVAR v chápaní Marxa je ekonomická kategória, ktorú najlepšie vystihuje jeho veta z Kapitálu „TOVAR = cena = hieroglyf, ktorý sa zatiaľ nikomu nepodarilo rozlúštiť“. Túto vetu som v slovenských vydaniach nenašiel, ale pamätám si ju z ruského vydania. Obdobná veta znie: „Na prvý pohľad sa tovar zdá samozrejmosťou, všednou vecou. Analýza tovaru však ukazuje, že je to veľmi čudná vec, plná metafyzickej rafinovanosti a teologických vrtochov.“ K. Marx, Kapitál, zv. I, Bratislava 1967, str. 95. Ako si to vysvetliť?

TOVAR v ekonomický otvorenej spoločnosti je nepolapiteľný ekonomický fenomén (duch), ktorý deformuje ekonomické vzťahy v spoločnosti (medzi ľuďmi) a spôsobuje nežiadúce napätie až na úroveň vojnových ťažení!!! Prečo o tom píšem? Lebo ak takto chápeme Marxa a TOVAR, tak sa nám otvára cesta ku skúmaniu jadra TOVARu, bez toho aby sme negovali Marxa, skôr naopak v tomto chápaní TOVARu, Marx nám dokorán otvára cestu k hľadaniu nových poznatkov.

Marx nežil v socializme a nepocítil na vlastnej koži fakt, že TOVAR socialistická revolúcia (zospoločenštenie výrobných prostriedkov) neodstránila a ostal naďalej pre nás hieroglyfom. Že stranícke uznesenia žiadali kvalitu a ekonomický život produkoval kvantitu atď. atď. Predstava, že TOVAR odstránime s odstránením kapitalistickej formy výroby sa jednoducho nenaplnila, a toto je pre nás výzvou na pokračovanie v práci, ktorú začal Marx. Marxista, ktorý sa ani po 150 rokoch po jeho smrti a živote v socializme nedostane do racionálneho sporu s Marxom, nie je marxista, ale biologický gramofón, viac či menej verne reprodukujúci jeho myšlienky.

V článku „Genetický kód ...“ som prekročil hranice, v ktorých sa pohyboval Marx, prestal som si po zdôvodnení všímať nadhodnotu, a to mi pomohlo, že TOVAR prestal byť pre mňa hieroglyfom. TOVAR v tomto článku má svoje presné matematické vyjadrenie, i keď vzhľadom na poznanie spoločnosti zatiaľ nie je ovládateľný.

Ako sa mi podarilo rozlúsknuť to, čo nedokázal K. Marx. Marx skúmal ekonomický otvorenú spoločnosť, zatiaľ čo ja som si pre svoje skúmanie spoločnosť priestorovo i časovo ekonomicky uzatvoril, a to bez akéhokoľvek obmedzenia jej veľkosti (hoc aj celosvetová). Uzatvorenie spoločnosti nám umožňuje zistiť na strane jednej to, čo bolo do produkčného procesu na uspokojenie hmotných a duchovných potrieb spoločnosti vložené (spotrebovaný konštantný a variabilný kapitál), a na strane druhej, po jeho úplnom rozpredaji, ako spoločnosť konečný produkt ocenila a rozdelila. Teda na jednej strane máme reálne hodnoty v reálnej produkcii a na strane druhej jej spoločenský (duchovný) obraz vyjadrený pomocou matematických jednotiek (napríklad peňazí, ale aj iným spôsobom). Matematický rozdiel medzi reálnou hodnotou (produkciou) a matematickým obrazom (TOVARom) tejto hodnoty je zisk alebo strata. Z povedaného plynie, že TOVAR je duchovný obraz spoločenského produktu v zahustenej alebo zriedenej podobe.

Aby sme lepšie pochopili daný jav i miesto jeho vzniku v histórii, vrátim sa do otrokárskej spoločnosti. Jeden otrokár mal dvoch otrokov. Aby táto mala komunita mohla prežiť, potrebovala denne odpracovať 24 hodín (8 hodín na člena). Otrokár donútil otrokov pracovať denne po 12 hodín, aby zabezpečili obživu pre celu komunitu. Otroci vložili do produkcie 2x8 hodín zo včerajšej produkcie, čiže reálna hodnota produkcie ocenená vo vložených nákladoch je 16 hodín a takto by sa mala aj celková produkcia deliť. Otrokár však ocenil produkciu na 24 hodín, čim vznikol zisk 8 hodín, ktoré si prisvojil otrokár. 16 jednotiek práce je reálna hodnota produktu a 24 jednotiek je spoločenský (duchovný) obraz tejto hodnoty, a to je TOVAR!!! 16/24=0,666 je koeficient zriedenia reálnej hodnoty.

V tomto prípade vôbec nešlo o predaj a kúpu, teda o klasický tovar, ale o ocenenie a rozdelenie produkcie podľa otrokárskeho práva. Otrokár podľa vlastného uváženia ocenil produkt, a tak ho premenil na TOVAR a následne rozdelil ako vlastník. Podobne to prebiehalo aj vo feudálnej spoločnosti. Táto podstata sa nemení ani v kapitalizme. Rozdiel je len v tom, že právo okrádať iných neplynie z vlastníctva človeka, ale z vlastníctva prírody a výrobných prostriedkov, čim získava vlastník dominantné postavenie na TRHu a právo na rozdeľovanie zisku, čo je dokumentované v článku „Genetický kód ...“.

Ako samostatný príklad TOVARu možno uviesť daňovú reformu na Slovensku. Pôvodne dôchodcovia, študenti a malo zarábajúci platili daň štátu len cez DPH, a to prevažne 5-6% lebo na „luxusné“ tovary s 23-25% DPH im peniaze neostávali. Podnikatelia (so ziskom nad 540 tis. Sk) a právnické osoby vrátane zahraničných investorov zo zisku platili cez 40% dani a za zbytok zisku nakupovali s prevahou tovary s 23-25% DPH. Dnes síce dôchodcovia a spol. naďalej platia len DPH, ale už nie 5-6% ale 19% a bohatým sa znížila daň z príjmov aj DPH na 19%. V danom prípade daň zohrala pri rozdeľovaní celospoločenskej produkcie úlohu TOVARu, väčšine sa ubralo (strata) a menšine (vlastníkom kapitálu domácim aj zahraničným) pridalo (zisk).

Obchod je len časť prostredia – TRHu, v ktorom vzniká TOVAR. TOVAR vzniká aj vo vojne, pri prijímaní zákonov, pri výbere dani, v poisťovníctve, bankovníctve, pomoci rozvojovým štátom, atď. atď.

TOVARom v politekonomickom ponímaní je vyjadrenie reálnej hodnoty pomocou duchovnej hodnoty, ak pri tom vzniká zisk alebo strata, a to priamo či nepriame. Cestou zisku sa riedi obraz reálnej hodnoty, aby následne časť reálnej hodnoty prešla vlastníkovi jej duchovného obrazu (vinári tomu hovoria na Slovensku „pančovanie“).

Andrej Sablič, 20.3.2006