
PRAHA. Jiří Dienstbier, prvý ponovembrový ąéf československej diplomacie, neverí, žľe okupácia ČSSR 21. augusta 1968 nebola ani tak snahou o potlačenie Praľžskej jari ako skôr prípravou Sovietskeho zväzu na tretiu svetovú vojnu a reakciou Moskvy na dlhodobo odmietavý postoj československých komunistov k poľžiadavke ZSSR, aby sa v ČSSR usídlilo niekoµko sovietskych divízií.
Ale kdeľže, mohli to dohodnú»ť a (armádu) sem mohli umiestni»ť, navyąe to bolo uľž v tej dobe celkom zbytočné - sily Západu a Východu boli vyrovnané. To ja považľujem za nezmysel. Zo strategického hµadiska to nemalo ľžiaden veµký význam," reagoval Dienstbier v rozhovore pre TASR na ąpekulácie, ktoré tento mesiac v Česku prezentoval historik Jiří Hoppe z ústavu dejín Akadémie vied ČR a Věnek ©ilhan, jeden z protagonistov Praľžskej jari, ktorý po internovaní Alexandra Dubčeka v Moskve ąéfa československých komunistov v ČSSR dočasne zastupoval.
Podµa dnes uľž 81-ročného ©ilhana rozkaz na vypracovanie plánu invázie vojsk Varąavskej zmluvy do ČSSR je datovaný užľ 12. februára 1968. Bývalý politik Pražľskej jari tvrdí, žľe Sovieti chceli získa»ť súhlas ČSSR s umiestnením niekoµkých svojich divízií uľž za éry prezidenta Antonína Novotného. Ten to vąak odmietal s tým, žľe občania by to nepochopili.
©ilhanovu tézu, žľe okupácia ČSSR v auguste 1968 súvisela s prípravami ZSSR na tretiu svetovú vojnu, podporuje aj historik Jiří Hoppe. Podµa jeho názoru v plánoch sovietskej generality bolo umiestniť» v ČSSR vojenské jednotky nielen s konvenčnými zbraňami, ale aj jadrové zbrane.
Naopak Jiří Dienstbier, ktorý v roku 1968 pracoval v Československom rozhlase, neskôr bol perzekvovaný a podporil Chartu 77, povaľžuje za skutočný dôvod okupácie ČSSR obavy Moskvy a zvyąku socialistického bloku, žľe µudských práv a občianskych slobôd, ktoré sa užľ v ČSSR nedali vnútornými silami obmedzi»ť, sa začnú dožľadova»ť aj občania ďaląích sovietskych satelitov, najmä Poµska a NDR.
Tanky Sovietov a ďaląích bývalých spojencov v ČSSR priniesli do µavicových intelektuálnych kruhov na Západe vytriezvenie.
Napokon, malo to obrovský vplyv aj v zahraničí: tak na Západe, kde po potlačení Praľžskej jari to bola posledná strata ilúzií inteligencie o Sovietskom zväze, a napokon aj v samotnom Sovietskom zväze, kde sa po prvý raz od 30. rokov začala otvorená debata aj vo vnútri komunistickej strany Sovietskeho zväzu, čo napokon viedlo aľž k (Michailovi) Gorbačovovi a k pádu reľžimu aj v Moskve. A ako mi to Gorbačov v septembri 1991 povedal, keď som bol u neho v Kremli: mysleli sme si, žľe potlačujeme, hrdúsime Praľžskú jar, ale hrdúsili sme sami seba," vysvetlil bývalý ąéf československej diplomacie.
Praľžská jar sa okupáciou a potlačením protestov v auguste 1969 síce de facto skončila, ale Dienstbier je presvedčený, žľe symbolicky pokračovala. Keď sa uľž raz niečo stane, tak to niekde zostane. To sa prejavilo v celom tom odpore Charty, potom v 80. rokoch, a nielen u nás," zdôraznil.
Bývalý disident a bývalý vrcholný politik, ktorý sa teraz pokúąa o zvolenie do Senátu, je presvedčený o tom, žľe v auguste 1968 v ČSSR existovala občianska spoločnos»ť. Mám rados»ť, ľže sa to skončilo. Ale mám najmä rados»ť z toho 1968. roku, pretožľe to bolo obrovské vzopretie sa občianskej spoločnosti. Občianska spoločnos»ť určovala témy politického vývoja a takmer vyhrala, pretožľe vnútorné sily uľž to nemohli zastavi»ť," dodal.
SME, 18. 8. 2008