(pokračovanie - prvá časť zverejnená na http://www.sds.cz/view.php?cisloclanku=2008042803)Prvú časť článku som napísal spontánnym spôsobom. Až po rozposlaní som si uvedomil, že vyhodenie Kapitálu a vedeckého komunizmu z marxizmu je tak vážne porušenie ustáleného nielen komunistického ale ľavicového myslenia všeobecne, že to neostane bez výraznej odozvy. Nestalo sa (až na jeden súhlasný e-mail znalca marxistickej filozofie) vlastne nič.
O čom to svedčí? Pravdepodobne celé ľavicové a teda pokrokové hnutie a spoločenské myslenie po likvidácii socializmu je v hlbokej agónii akoby to bola predzvesť celosvetového ľudského kolapsu. O tomto stave svedčí aj stav ľudského myslenia a konania všeobecne. Spoločné záujmy a ich realizácia od najmenšieho kolektívu (mimo ekonomických lúpežníckych bánd, politických kamaríl a rôznych zblúdilých siekt) až po OSN sú na bode mrazu. Ak aj existuje niečo čo by ľudí úprimne spájalo tak sa to cez organizované politické spory, ekonomické zásahy štátu a masmediálnu politiku dehonestuje, rozbíja a likviduje.
Nuž čo? Musím si pomôcť sám a tak som si vybral oponenta z tých najpovolanejších.
Vážený Vladimír Iljič Lenin čo Vy hovoríte na marxizmus? „Marxismus je soustava Marxových názorů a jeho učení. Marx dále propracoval a geniálně dovršil tři hlavní ideové proudy 19. století, náležející třem nejpokročilejším zemím lidstva: klasickou německou filozofii, klasickou anglickou politickou ekonomii a francouzský socialismus ve spojení s francouzským revolučním učením vůbec“.
Historický máte Vážený Vladimír Iljič pravdu, ale dnes to už neplatí. Vo Vašej dobe bol marxizmus teória spadajúca do oblasti troch spoločensko vedných oborov „filozofia, politická ekonómia a politológia (vedecký komunizmus)“, teda nič čo by bolo overené praxou a teda malo charakter exaktnosti (exaktnej vednej disciplíny). Podčiarkujem všetko spadalo do oblasti spoločensko vednej a teda diskutabilnej (ideovej) a nie exaktnej. Život však túto spoločesko vednú podstatu marxizmu v praxi overil a rozdelil marxizmus na dve samostatné časti:
- exaktnú v praxi overenú a potvrdenú objektívnu (materialistickú) časť marxizmu
- spoločensko vednú teda naďalej diskutabilnú (idealistickú) časť
Základy rozpadu marxizmu položil sám jej zakladateľ Karol Marx svojim materialistickým poňatím spoločnosti. Touto cestou vlastne konštatoval, že spoločnosť (spoločensko ekonomické formácie - SEF) nepodlieha nahodilému vývoju (historickým ideovým podnetom) ale rovnakým všeobecným, Heglom definovaným zákonitostiam podľa akých prebieha vývoj vonkajšieho sveta. S týmto odhalením Marx vstupuje do politickej ekonómie a tak zanáša do nej metodológiu základnej bunky všeobecne používanú v exaktných vedeckých disciplínách a prostredníctvom nej odhaľuje základnú bunku kapitalistickej spoločnosti (súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov), jej následky a možnosti vývoja po jej odstránení. Osobne som ich zhrnul pod bodmi 1-5 v prvej časti. Teraz sa pozriem na mnou povedané očami spolupracovníka K. Marxa.
Engels, B.: Vývoj socialismu od utopie k vědě Marx, K., Engels, B.: Spisy. Svazek 19, NPL, Praha 1966, s. 245-246.
S převzetím výrobních prostředků společností je odstraněna zbožní výroba, a tím i vláda výrobku nad výrobci. Anarchie ve společenské výrobě je nahrazena plánovitou uvědomělou organizací. Boj o individuální existenci ustává. Teprve tím se člověk, v jistém smyslu, definitivně vyděluje z říše zvířat a vstupuje ze zvířecích podmínek do skutečně lidských. Okruh životních podmínek obklopujících lidi, který až dosud lidi ovládal, se teď dostává pod vládu a kontrolu lidí, kteří se poprvé stávají uvědomělými, skutečnými pány přírody, protože a tím že se stávají pány svého vlastního zespolečenštění. Teprve pak používají lidé s plnou znalostí věci, a tedy ovládají zákony svého vlastního společenského konání, které až dosud stály proti nim jako cizí přírodní zákony, jež je ovládaly. Vlastní zespolečenštění lidí, které dosud stálo proti nim, jako by jim je příroda a dějiny vnutily, se teď stává jejich svobodným činem. Objektivní cizí mocnosti, které až dosud ovládaly dějiny, se dostávají pod kontrolu lidí samých. Teprve pak budou lidé dělat své dějiny s plným vědomím sami, teprve pak budou mít společenské příčiny, které uvedli do pohybu, převážně a ve stále rostoucí míře i účinky, které chtěli. Je to skok lidstva z říše nutnosti do říše svobody.
Považujem za nutné zopakovať pod exaktnú časť marxizmu možno zaradiť len materialistické chápanie vývoja spoločnosti a myšlienky uvedené v 5-tic bodoch z politickej ekonómie. Všetko ostatné čo Marx napísal zostáva v oblasti spoločensko vednej a teda diskutabilnej (idealistickej). Tým je jednoznačne definovaná aj podstata socializmu– spoločenské vlastníctvo výrobných prostriedkov a nič viac (teda nič, čo sa dialo za socializmu v politickej nadstavbe)!!! V politickej ekonómii vrátané Kapitálu nevzniklo naviac nič čo by malo exaktný charakter nuž a o politickej nadstavbe ani nehovoriac. Táto vždycky mala a zostal jej aj naďalej ideologický (systémovo sieťový, idealistický) charakter.
Lenin, V. I.: Stát a revoluce Sebrané spisy. Svazek 33, Svoboda, Praha 1987
(126-127) Čili: v první fázi komunistické společnosti (které se obvykle říká socialismus) není ještě "buržoazní právo" překonáno úplně, nýbrž jen částečně, jen úměrně již dosažené ekonomické přeměně, tj. jen ve vztahu k výrobním prostředkům. "Buržoazní právo" je prohlašuje za soukromé vlastnictví jednotlivců. Socialismus je přeměňuje ve společné vlastnictví. V tom - a jenom v tom - přestává "buržoazní právo" platit.
(127-131) Ekonomickým základem úplného odumření státu je tak vysoký stupeň vývoje komunismu, kdy postupně zanikne protiklad mezi duševní a fyzickou prací, čili zmizí jeden z nejdůležitějších zdrojů dnešní společenské nerovnosti, který však rozhodně nemůže být odstraněn naráz, pouhým převedením výrobních prostředků do společenského vlastnictví, pouhým vyvlastněním kapitalistů.
Toto vyvlastnění umožní nevídaný rozvoj produktivních sil. A vidíme-li, jak kapitalismus už dnes neuvěřitelně zdržuje tento vývoj a jak by se v lecčem mohlo pokročit kupředu na základě už dosažené dnešní techniky, jsme oprávněni s plným přesvědčením tvrdit, že vyvlastnění kapitalistů nevyhnutelně povede k nebývalému rozvoji produktivních sil lidské společnosti. Ale jak rychle bude tento rozvoj postupovat, jak rychle dospěje k překonání dělby práce, k odstranění protikladu mezi duševní a fyzickou prací, k tomu, aby se práce stala "první životní potřebou", to nevíme a vědět nemůžeme.
A proto jsme oprávněni mluvit pouze o nevyhnutelném odumírání státu, a přitom musíme zdůraznit, že to bude proces dlouhodobý, závislý na tom, jak rychle se bude vyvíjet vyšší fáze komunismu, a nechat úplně otevřenou otázku lhůt nebo konkrétních forem odumírání, protože k jejímu řešení neexistují žádné podklady.
Zvlášť by som chcel upozorniť na „nechat úplně otevřenou otázku lhůt nebo konkrétních forem odumírání“, pretože touto myšlienkou Lenin dáva priestor na evolučné i revolučné myslenie bez špekulatívneho hľadania jeho obsahu a množstva nakoľko na to niet „podkladov“! Skutočne toto je materialistický, akýchkoľvek ilúzii zbavený pohľad na možný budúci vývoj. V akom rozpore s tým sme žili a mysleli v socializme. Znovu musím zopakovať svoju myšlienku z roku 1979 keď som na štátniciach z politickej ekonómie prehlásil „politická ekonómia socializmu je kniha rozprávok o socializme a nie veda“ a to preto, že je nutné socializmus materialistický zhodnotiť!!! Takto začínam vlastne reakciu na jedinú pripomienku zo spomínaného e-mailu (Rád bych ovšem upozornil na fakt, že tvrzení v bodu 4. popírá logiku Marxova historického materialismu) a zároveň otváram problematiku možného budúceho vývoja spoločnosti. Mňa netrápi to čo si myslí Marx, mňa trápi to čo si myslí súčasná spoločnosť o socializme.
Spoločnosť sa správa jednoznačne materialistický nie v tom, že zhrabuje hmotné statky ale v tom, že dôsledne dodržiava zákonitosti platné pre materiálny (exaktný) svet (o tom je materializmus - marxizmus). Toto však znamená, že pred touto spoločnosťou tak ako v prírode existuje len kladný (vpred) alebo záporný (vzad) pohyb. Tretia cesta je len ilúzia a exaktný nezmysel. Nuž a na ceste vpred je len socializmus – spoločenské vlastníctvo a nič iné možné nie je!!! Samozrejme socializmus by bolo možné preskočiť tak ako mnohé oblasti Ruska vhupli rovno z občiny (rodového zriadenia) do socializmu alebo USA z otroctva do kapitalistickej spoločnosti ale takýto variant je možný len ak už niekto celú takúto cestu teoretický i praktický prekonal a odovzdal z nej svoje skúsenosti. Nuž a to sa nestalo a tým, že socializmus sa politický dehonestuje ľudstvo sa bráni teoretickému i praktickému pohybu vpred!!!
V prírode neexistuje žiadne stop, existuje len večný pohyb vpred alebo vzad a tak sa pozrime čo čaká ľudstvo ak sa nepohne vpred.
Spoločenská energia, ktorá sa nespotrebováva na pohyb vpred, sa v spoločnosti kumuluje a nakoniec exploduje nuž a tak zničí všetko čo ľudstvo dosiahlo (toto je postup v materiálnom svete bežný a niet príčin mu neveriť, stupňovanie celosvetového napätia to len potvrdzuje).
Samozrejme trocha vysvetlenia nezaškodí. Teraz sa mi hodia hore uvedené Engelsové myšlienky. Spoločnosť (obrazne) sa dnes nachádza na rozhraní zvieracej a ľudskej ríše. Kapitalizmus je historický mutant (socializmus je ním tiež avšak začína v ňom prevažovať myslenie nad živelnosťou), teda už to nie je zviera správajúce sa podľa prírodných zákonitosti ale ešte ani mysliaci, rozumne sa správajúci človek a v tom je nebezpečenstvo kapitalizmu pre ľudstvo a túto planétu ako celok!
Zviera v prírode v súlade s prírodnými zákonitosťami sa správa racionálne a ničí len to čo potrebuje nevyhnutne pre svoj život. Kapitalizmus ktorý stojí nad človekom núti človeka ničiť viac ako spoločnosť potrebuje pre rozumný život. Núti ľudí aby sa vzájomne zabíjali bez toho aby mali z toho úžitok, limituje výrobu potravín, vyrába z nich naftu a likviduje úrodnú pôdu keď polovica ľudstva hladuje, hŕstka ľudí spotrebováva obrovské množstva energie na zábavu zatiaľ čo nad hlavami sa nám čoraz viac otvára ozónová diera a planéta sa otepľuje. Ak sa dobre pamätám tak Elvis Presley sa vystatoval tým, že nasadol do osobného lietadla a preletel x.. km aby si mohol zajesť kvalitný hamburger. Spotreboval obrovské množstvo energie aby si mohol vlastnú doplniť o energiu z dvoch či troch hamburgerov. Toto nie je rarita ale ukážka kapitalistického myslenia a konania ktoré dnes dosahuje spoločenský monopol. Apelácia a politické šaškovanie tento vývoj nie sú v stave zastaviť, naopak politická nadstavba kapitalizmu ako jeho poslušný otrok humanistické myšlienky hlúpo zneužíva na prehĺbenie tohoto vývoja.
Utopistický myslitelia si mysleli, že po likvidácii socialistického tábora poklesne celosvetové napätie. Bola to bohapustá utópia a politický podvod ktorého cieľom bol pravý opak. Napätie vo svete neprodukovala existencia dvoch protikladných ekonomických formácii ale stále rastúci celosvetový antagonizmus (prehlbujúca sa priepasť medzi chudobným a bohatým svetom). Existencia socializmu bola skôr katalyzátorom rastu tejto priepasti ako iniciátorom. Ak antagonizmus ako ukazovateľ napätia tohoto sveta predstavoval v roku 1900 číslo (HDP na obyv. najbohatšieho štátu sveta delené najchudobnejšieho) 10, v roku 1992 číslo 72, tak v roku 2003 dosiahol číslo 583. Je namieste si položiť otázku, čo chce kapitalizmus a jeho otroci týmto vývojom dosiahnuť? Odpoveď je jednoduchá NIČ! pretože kapitalizmus nemyslí, kapitalizmus koná a núti konať svojich otrokov (ľudí) a svoju politickú nadstavbu ako každý mutant (polodebil a polointeligent). Čo možno teda od kapitalizmu očakávať? Antagonizmus tohto sveta ekonomický i ekologický bude kapitalizmus rozvíjať čoraz rýchlejšie až sa nakoniec spoločnosť (náš svet) pod svojím vnútorným tlakom zrúti sama do seba a to vojenský ekologický alebo ináč, nuž a po ľudstve ostane len veľká čierna diera! Toto je prognóza ak spoločenská energia sa nebude používať na pohyb vpred ale akumulovať pod kepienkom zachovania v materiálnom svete, kam celosvetová spoločnosť patrí, nemožného status quo.
Nuž Vážený páni politici, akademici a novinári porozmýšľajte o tom komu slúžite a či je to v súlade s Vaším ľudským svedomím. Porozmýšľajte či Vás teší ten Judášsky groš ktorým Vás kapitalizmus platí a spoločenský oceňuje za to, že zrádzate človeka a jeho ideály o spravodlivosti a snahe o slušný život na tejto zemi.
Že som odišiel od témy? Nie je to stále o tom čo je vedecké (ľudské) a čo nie, ktorú tému vyprovokoval Marx tým, že nedokončil Kapitál na protest proti jeho exaktnej nevedeckosti.
V Michalovciach 7. mája 2008, Andrej Sablič
PS: V článku som uviedol pre mňa dosť neobvyklé dlhé citáty klasikov. Musím prehlásiť, že sa s nimi stotožňujem len v tom ak sa to vzťahuje k obsahu tohto článku. Vo vzťahu k iným témam ich považujem za diskutabilné – otvorené!